Kosticovce

Z Wikipédie

Kosticovce
Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Cicavce Mammalia Rad (ordo) Veľryby Cetacea Podrad (subordo) Kosticovce Mysticeti
Vedecký názov
Mysticeti Cope, 1891
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kosticovce alebo bezzubé veľryby alebo veľryboblížne (Mysticeti) tvoria podrad radu veľrýb. Rozlišujúcí prvok medzi bezkosticovcami a týmto podradom je ten, že kosticovce majú dva rady dosiek, tzv. kostíc, namiesto zubov v hornej čeľusti, ktorými filtrujú korisť z vody. Zuby sa nachádzajú iba v zárodočnej fáze.

Najnápadnejšia na kosticovcoch je ich veľkosť, sú ešte väčšie než bezkosticovce. Samičky sú väčšie než samci. Sú to zďaleka najväčšie žijúce živočíchy. Majú dva dýchacie otvory, čo spôsobuje, že ich výdych tvorí fontánku tvaru písmena V.

Tento podrad zahŕňa štrnácť druhov v štyroch čeľadiach. Vedecké meno pochádza z gréckeho slova mystax, ktoré znamená „fúzy“.

Obsah 1 Potrava 2 Chovanie 2.1 Migrácia 2.2 Skákanie 2.3 Spevy 3 Rozdelenie

[upraviť] Potrava

Kosticovce nemajú zuby. Potravu lovia tak, že zaplavia svoju tlamu morskou vodou, ktorá obsahuje kôrovce, potom tlamu zavrú a vytvoria tlak zdvihnutím jazyka smerom k podnebiu a tým vytlačia vodu a uväznia malé oceánske živočichy, napríklad krily alebo planktónne kôrovce.

Filtrovanie potravy ako druh stravovania používajú napríklad aj plameniaci. Pretože jednotlivý kôrovec je maličký, musia kosticovce nabrať obrovské množstvá vody, ktoré ich obsahujú k tomu aby prežili.

[upraviť] Chovanie

[upraviť] Migrácia

Kosticovce žijú vo všetkých oceánoch. Všechky druhy sa sľahujú podľa sezón. Leto trávia v studených vodách vo vyšších zemepisných šírkach, kde sa venujú konzumácii potravy. Na jeseň sa presúvajú do teplejších vôd, kde sa pária a rodia mladé. Vráskavec sivý má dokonca najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých cicavcov.

[upraviť] Skákanie

Aj napriek ich enormnej hmotnosti, sú kosticovce schopné vymrštiť takmer celé svoje obrovské telo nad vodnú hladinu. Pre svoje akrobatické schopnosti sú znám najmä Vráskavce dlhoplutvé, ale aj ostatní členovia podradu kosticovcov sú schopní prelomiť vodnú hladinu alebo aspoň hlasito plesnúť o hladinu svojou chvostovou plutvou. Po výskoku sa obracajú a padajú naspäť na chrbát. Príčinu tohoto chovania sa stále nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Možno sa snažia vyvolať silné zvukové vlny, alebo sa snažia utlmiť svrbenie spôsobené kožnými parazitmi.

[upraviť] Spevy

Oproti bezkosticovcom, kosticovce nemajú schopnosť echolokácie. Zato však vedia vydávať zvuky v infrazvukovom pásme s vysokou hlasitosťou. Volania najväčších veľrýb sú počuteľné až niekoľko sto kilometrov ďaleko. Unikátne sú spevy Vráskavca dlhoplutvého, ktoré sa skladajú zo zložitých sekvencií a ktoré sa u nich rok od roku menia. Pravdepodobne sú používané k dvoreniu. Celý prejav trvá až 30 minút.

[upraviť] Rozdelenie

• • Čeľaď: veľrybovité (Balaenidae)
    • Rod: Balaena
      • Veľryba grónska (Balaena mysticetus)
    • Rod: Eubalaena
      • Veľryba biskajská (alebo čierna) (Eubalaena glacialis)
      • Veľryba južná (Eubalaena australis)
  • Čeľaď: (Neobalaenidae)
    • Rod: Caperea
      • Veľryba trpasličia (Caperea marginata)
  • Čeľaď: (Eschrichtidae)
    • Rod: Eschrichtius
      • Vráskavec sivý (Eschrichtius robustus)
  • Čeľaď: (Balaenopteridae)
    • Rod: Megaptera
      • Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)
    • Rod: Balaenoptera
      • Vráskavec myšok (Balaenoptera physalus)
      • Vráskavec minke (Balaenoptera acutorostrata)
      • Vráskavec Brydeov alebo vráskavec malý (Balaenoptera edeni)
      • Vráskavec severný alebo vráskavec sejval (Balaenoptera borealis)
      • Vráskavec obrovský alevo vráskavec ozrutný (Balaenoptera musculus)