Kaolín
Z Wikipédie
Kaolín je biela alebo svetlo sfarbená nespevnená usadená hornina, ktorá vznikla väčšinou rozkladom hornín bohatých na živec. Hlavnou zložkou je ílovitý minerál kaolinit - Si2Al2O5(OH4), ktorý tvorí až 80% jej objemu.
Výraz kaolín pochádza z čínštiny: 高岭土 (Gāolǐng tǔ; Kau-ling tchu) znamená „hlina z Bieleho kopca“ a je odvodený z mena významného náleziska Kao-ling („Biely kopec“) pri meste Ťing-te v čínskej provincii Ťiang-si[1].
Obsah |
[upraviť] Vznik
Kaolinické íly vznikajú viacerými spôsobmi. Najdôležitejší proces je kaolinizácia - proces zvetrávania hornín bohatých na živce (najmä draselné ortoklasy). Medzi takéto horniny patria najmä granitoidy, ortoruly a arkózy. Dôležitým faktorom vzniku je teplé a vlhké podnebie a kyslosť prostredia [2]. Niekedy vznikajú hydrotermálnou premenou podobných hornín. Môžu tiež vznikať preplavením lateritov bohatých na kaolinit v sladkovodnom prostredí a ich následnou sedimentáciou v terénnych depresiách. Môžu obsahovať prachovú alebo piesčitú prímes.
[upraviť] Vlastnosti
V surovom stave aj po vypálení má bielu farbu. Je žiaruvzdorný, mäkký, plastický, najmä pri styku s vodou. Na rozdiel od iných ílových minerálov nemá dobré sorpčné vlastnosti. Pre priemyselné použitie sa zväčša upravuje plavením, čím sa dosahuje vyšší obsah kaolinitu.
[upraviť] Použitie
Kaolín je základná surovina pri výrobe porcelánu, keramiky, obkladačiek a žiaruvzdorných materiálov. Používa sa aj pri výrobe papiera a ako plnidlo v chemickom priemysle. Rozpustený vo vode sa môže používať ako náterová hmota.
[upraviť] Výskyt
Hlavným producentom kaolínu je USA (štát Georgia), medzi ďalších tradičných producentov patrí Uzbekistan, Južná Kórea, Spojené kráľovstvo, Brazília, Ukrajina a Česko, ktoré patrí medzi najväčších ťažiarov kaolínu na svete. Český kaolín sa ťaží v oblasti Karlovych Varov, Plzne a na južnej Morave[1].
Kaolinit sa na Slovensku vyskytuje v tzv. poltárskej formácii v Lučenskej a Žiarskej kotline. Kvalitný kaolinit sa ťaží v oblasti Poltára a Rudníka.
[upraviť] Referencie
- ↑ 1,0 1,1 Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006. Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
- ↑ http://www.geology.cz