Jozef Novák (1879)
Z Wikipédie
Jozef Novák (* 19. január 1879, Skalica – † 4. august 1917, Čajkov) bol slovenský národný buditeľ a katolícky kňaz.
Za kňaza bol vysvätený v roku 1904 v Ostrihome. Pôsobil ako kaplán v Ersékvadkerte, Skalici, Podolí a Trstíne. Neskôr sa stal farárom v Šamoríne. Zaujímal sa o slovenskú kultúru, reč, folklór. V Skalici sa podieľal na tvorbe a propagácii slovenských "Katolíckych novín" vo funkcii tajomníka.
V období maďarizácie jeho národnobuditeľské snahy vyvolali nevôľu vo vyšších cirkevných kruhoch lojálnych Rakúsko-Uhorskej monarchii. Zo Skalice bol preložený do Nádaša (Trstína), neskôr do Šamorína. Tu u neho prepukla tuberkulóza, a tak bol dočasne penzionovaný.
V septembri 1912 ho preložili na faru do obce Čajkov v Levickom okrese. Naďalej propagoval slovenskú tlač a neprestával bojovať proti maďarizačným snahám v školstve, cirkvi a vo verejnom živote. Pochovaný je na cintoríne v Čajkove.
Dňa 27. septembra 1936 sa v Čajkove konal druhý, pompézny pohreb Jozefa Nováka, ako národného buditeľa. Pri tej príležitosti mu bola na tamojšej fare odhalená pamätná tabuľa.
