Jozef I. Habsburský
Z Wikipédie
| Jozef. Habsburský | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 26. júl 1678 Viedeň, Rakúsko |
| Úmrtie | 17. apríl 1711 Viedeň, Rakúsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Jozef I. Habsburský (* 26.7.1678, Viedeň, † 17.4.1711, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, rímskonemecký cisár (od r. 1690), český a uhorský kráľ z rodu Habsburgovcov, najstarší syn cisára Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko-Neuburskej (* 6.1.1655, † 19.1.1720).
Obsah |
[upraviť] Otcov následník
Už od narodenia bol predurčený za otcovho následníka a Leopold mu preto ešte počas života zaistil nástupníctvo v monarchii i na cisárskom tróne. Uhorská korunovácia deväťročného Jozefa sa konala 9. decembra 1687, ako jedenásťročný bol 24. januára 1690 zvolený a o dva dni neskôr korunovaný v Augsburgu rímskym kráľom. Jeho česká korunovácia sa naopak nikdy neuskutočnila.
Inteligentný a schopný mladík prešiel náročnou výchovou budúceho panovníka, vyznačoval sa predošetkým jazykovým nadaním (ovládal sedem rečí) a záujmom o hudbu, ktorú podľa vzoru svojho otca i komponoval. Za tienistú stránku jeho života bol považovaný značný záujem o ženy, ktorý prejavoval od svojej mladosti. Aféry a škandály, vyplývajúce z jeho vzťahu čerili pokojné ovzdušie viedenského dvora, kde v Leopoldovej dobe vládla mravopočestná atmosféra. Veľké nádeje kladené v tomto smere do Jozefovho sobáša s Amáliou Wilhelmínou (konal sa 24.2.1699) sa v podstate nesplnili. Jozef neostal svojej žene verný a pravdepodobne ju po niekoľkých rokoch manželstva dokonca nakazil pohlavnou chorobou, v dôsledku ktorej ostala neplodná.
[upraviť] Hospodárske dedičstvo
R. 1705 zomrel cisár Leopold I. a Jozefovi sa otvorila cesta k samostatnej vláde. Smer, ktorým sa táto vláda bude uberať, naznačovali ešte za otcovho života jeho reformné postoje a strety s otcovými osvedčenými štátnikmi.
Hospodárska situácia krajín monarchie nebola priaznivá. V dôsledku dlhodobých vojen vzrastalo daňové zaťaženie poddaných, čo spôsobovalo nespokojnosť širokých más obyvateľstva. Na panovníckom dvore vládla byrokracia, neporiadky, úplatkárstvo a protekcionárstvo.
Dvadsaťsedemročný Jozef bol však už schopným vladárom odhodlaným k radikálnym opatreniam. Obklopil sa pragmatickými politikmi a diplomatmi, s pomocou ktorých sa usiloval o správu a finančné reformy monarchie a o upevnenie svojho postavenia ako cisára rímskonemeckej ríše. Už krátko po nástupe na trón uskutočnil viaceré zmeny. Posilňoval úlohu centrálne riadenej štátnej byrokracie. Reformy začali i v oblasti berného systému.
[upraviť] Vojnové konflikty
Jozef sa ako zdatný politik prejavil aj ako nadaný vojvodca. Ešte v r. 1702 viedol armádu pri obliehaní pevnosti Landau v Nemecku kde osvedčil svoje vojvodcovské schopnosti.
Po svojom otcovi zdedil otvorený vojnový konflikt, vojnu o španielske dedičstvo. Habsburská monarchia v nej spolu s Anglickom, Nizozemskom a ďalšími štátmi bojovala proti Francúzsku v snahe presadiť Jozefovho mladšieho brata Karola na španielsky trón.
Okrem tejto vojny, v ktorej monarchia zaznamenala (predovšetkým zásluhou anglických spojencov a vojenských schopností Jozefovho vynikajúceho vojvodcu Evžena Savojského) rad úspechov (porážka vojsk francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a jeho spojencov v bitke pri Malplaquete v r. 1709), musel sa Jozef vyrovnať i s tlakom švédskeho kráľa Karola XII. a s povstaním vojsk Františka II. Rákócziho v Uhorsku, ktoré 12. mája 1707 vpadli na Slovensko.
Zo strany švédskeho kráľa, ktorý r. 1706 vpadol do Sliezska a neskôr do Saska, hrozilo nebezpečenstvo, že sa spojí proti Jozefovi s Francúzskom. Jozef I. uzavrel tzv. altranstädtskú konvenciu, na základe ktorej sa Karol XII. vzdal za značné ústupky účasti na západoeurópskom mocenskom boji. Rovnako v Uhorsku, kde ho v júni 1707 vzbúrenecký snem (tzv. onódsky) zosadil z trónu, podarilo sa Jozefovi I. získať prevahu a rozvinúť mierové jednania, na základe ktorých stavovské hnutie začalo upadať.
Jozef sa obrátil sa s výzvou na obyvateľov Uhorska, sľúbil amnestiu a splnenie všetkých oprávnených požiadaviek. Časť šľachty a duchovenstvo podporili Jozefa I., no František II. Rákoci a mnohí ďalší pokračovali v odboji, v ktorom chceli pre Uhorsko vybojovať samostatnosť. Nanovo vzplanuli boje, v ktorých však kráľovské vojská získali po bitke pri Trenčíne v r. 1708 prevahu. Po ďalších porážkach povstanie strácalo svojich prívržencov a upadalo. V auguste 1711 kapitulovali zvyšky kuruckej armády pri Satu Mare (Szatmár), kde bol tiež podpísaný Satmársky mier, ktorý zabezpečoval Habsburgovcom vládu nad Uhorskom.
[upraviť] Koniec života
Nedožil sa však konečného vyriešenia situácie ani vo vojne o španielske dedičstvo, pretože neočakávane zomrel vo veku necelých 33 rokov.
Jeho smrťou sa prerušil i reformný proces, ktorý v habsburskej monarchii musel počkať až na vládu Jozefovej netere Márie Terézie a predovšetkým jeho prasynovca a menovca Jozefa II.
Jozef I. bol po smrti pochovaný v rodovej hrobke Habsburgovcov pod kláštorom viedenských kapucínov.
[upraviť] Rodokmeň Jozefa I.
| Jozef I. Habsburský | Otec: Leopold I. Habsburský |
Starý otec: Ferdinand III. Habsburský |
Prastarý otec: Ferdinand II. Habsburský |
| Prastará mama: Mária Anna Bavorská |
|||
| Stará mama: Mária Anna Španielska |
Prastarý otec: Filip III. |
||
| Prastará mama: Margita Habsburská |
|||
| Matka: Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská |
Starý otec: Filip Viliam Falcko-Neuburský |
Prastarý otec: Wolfgang Wiliam Neuburský |
|
| Prastará mama: Magdaléna Bavorská |
|||
| Stará mama: Alžbeta Amália Hessensko-Darmstadtská |
Prastarý otec: Juraj II. Hessensko-Darmstadtský |
||
| Prastará mama: Žofia Eleonóra Saská |
[upraviť] Rodinné pomery
S manželkou Amáliou Wilhelmínou (* 21.4.1673, † 10.4.1742) sa im narodili tri deti:
- Mária Jozefa (* 8.2.1699, † 17.11.1757), manžel August III. Wettin, poľský kráľ
- Leopold Jozef (* 1700, † 1701)
- Mária Amália (* 22.10.1701, † 11.12.1756), manžel bavorský kurfirst Karol VII. Albrecht, neskorší rímsky cisár Karol VII.
[upraviť] Panovnícke pomery
| Predchodca Leopold I. Habsburský |
Cisár Svätej rímskej ríše Habsburgovci 1705 – 1711 |
Nástupca Karol VI. Habsburský |
| Predchodca Leopold I. Habsburský |
Český kráľ Habsburgovci 1705 – 1711 |
Nástupca Karol II. Habsburský |
| Predchodca Leopold I. Habsburský |
Uhorský kráľ Habsburgovci 1705 – 1711 |
Nástupca Karol III. Habsburský |
