Jacques Brel
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
| Jacques Brel | |
|---|---|
 belgický šansoniér, pesničkár, básnik, herec a režisér. |
|
| Narodenie | (8. apríl 1929 Schaerbeek, Belgicko |
| Úmrtie | 8. október 1978 Bobigny, Francúzsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Jacques Brel (8. apríla 1929, Schaerbeek – 8. októbra 1978, Bobigny), bol belgický šansoniér, pesničkár, básnik, herec a režisér, ktorý prevažnú časť svojeho života žil a tvoril vo Francúzsku.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Jacques Brel sa narodil 8. apríla 1929 v Schaerbeeku Belgicku na Diamantovej ulici 138, zomrel 9.októbra 1978 v Bobigny vo Francúzsku. Bol belgickým frankofónnym autorom a spevákom. Takisto bol hercom. Škola ho veľmi nezaujímala, s výnimkou kurzov francúzštiny, radšej hral amatérske divadlo vo Franche Cordée. Otec ho uviedol do rodinnej firmy, ale práca sa mu veľmi nepáčila. Veľmi vážne uvažoval nad zmenou povolania, chcel sa venovať chovu sliepok alebo spevu. Vybral si druhú možnosť.
V roku 1951 sa oženil s Terezou Michielsenovou, zvanou Miche. 6.decembra, 1951 sa narodila jeho prvá dcéra Chantal, neskôr 12.júla, 1953 Izabela, pre ktorú Jacques Brel napísal eponymickú pieseň.
[upraviť] Začiatok kariéry
Začiatkom roku 1952, zložil svoje prvé piesne, ktoré spieval v rodinnom kruhu alebo v bruselských kabaretoch. Postupne si začal byť už tak istý lyrickou mocou svojich textov ako aj interpretácii, že sa nenechal odradiť ani svojou rodinou, ktorá ho nepodporovala v hudobnej kariére.
[upraviť] Paríž
V roku 1953 opúšťa belgické hlavné mesto, a prichádza sám do Paríža, kam ho zavolal Jacques Canetti, hľadač talentov, pracujúci u Phillipsa a vlastník kabaretu Traja somári. Jeho rodina ho zavrhla, novú existenciu si teda budoval vo Francúzsku, no boli to pre neho roky vyhnanstva.
V januári 1955 sa Brel stará o predprogram Bobbejaana Schoepena v Starom Belgicku. V roku 1955, privádza svoju ženu aj deti a usadia sa v Monteuil. Keďže spieva pre kresťanské organizácie, Georges Brassens ho prezýva farár Brel.
V roku 1956 Brel stretáva Franciosa Raubera, klavíristu, ktorý sa stáva jeho spoločníkom. Je výhradným hudobníkom doprevádzajúcim všetky jeho pesničky. V roku 1957 stretáva ďalšieho pianistu, Gérarda Jouannesta, ktorý sa stáva jeho výlučným javiskovým partnerom, zatiaľ čo Rauber pracuje s Brelom v štúdiu.
Postupne si získava svoje publikum a počas vystúpení sa stretáva s úspechom. Na konci roku 1958 je to úspech v Olympii. Odvtedy je neustále na turné, niekedy odohrá viac koncertov ako je dní v roku. V roku 1966 sa Brel rozhodne zriecť speváckej kariéry. 16.mája 1967 sa v Roubaix koná jeho posledný recitál.
[upraviť] Herec režisér a producent
Napriek svojmu rozhodnutiu Brel nezostáva nečinný, počas leta v roku 1967 natáča film Andrého Cayatta, Riziko povolania. V roku 1969 hrá vo filme Eduarda Molinara. Neskôr natáča a sám aj produkuje niekoľko ďalších filmov: Franz (1971), Ďaleký Západ 1973, , ktorý sa ale stane prepadákom.
[upraviť] Svetový úspech
Úspech ho stretáva aj v Amerike a Anglicku. Anglické preklady jeho piesní sa stávajú veľmi obľúbené a sú naspievané Davidom Bowiem, Scottom Walkerom, Terrym Jacksom, Alexom Harveyom a Marcom Almondom. Jacques Brel žije v Paríži je americká hudobná komédia, ktorá obletela svet počas niekoľkých rokov. V roku 1974 predstavenie dostáva aj filmovú podobu.
Neskôr Brel získal francúzske občianstvo a v októbri 1978 v Paríži zomiera. Jacques Brel je pochovaný na cintoríne d'Atuona à Hiva Oa na súostroví Marquiskych ostrovov po boku Paula Gauguina.
V decembri 2005 je zvolený za najväčšieho Belgičana všetkých čias frankofónnymi divákmi Belgickej televízie.
