Henry Cavendish
Z Wikipédie
Henry Cavendish | |
---|---|
britský chemik |
|
Narodenie | 10. október 1731 Nice, Anglicko |
Úmrtie | 24. február 1810 Londýn, Anglicko |
Pozri aj Biografický portál |
Henry Cavendish (* 10. október 1731, Nice – † 24. február 1810, Londýn) bol britský prírodovedec, chemik a fyzik, objaviteľ chemického prvku - vodík, člen Kráľovskej spoločnosti. Venoval sa určovaniu mernej tepelnej kapacity látok, elektrostatike (objavil tzv. Coulombov zákon), v roku 1766 skúmal plyny (pričom ako prvý izoloval vodík), v roku 1790 tzv. Cavendishovou váhou určil gravitačnú konštantu a tiaž Zeme, ďalej študoval oxid uhličitý, v roku 1772 objavil dusík a kyslík, a v roku 1783 zistil, že zloženie vzduchu je všade rovnaké.
Obsah |
[upraviť] Život
Medzi rokmi 1749 a 1753 študoval na Univerzite v Cambridgi, tu však nezískal univerzitný diplom. V štúdiu však mohol naďalej pokračovať vďaka obrovskému dedičtvu. Počas jeho života bolo málo jeho prác publikovaných.
Cavendish bol tichý samotár, považovaný za mierne výstredného, ktorý okrem svojej rodiny nenadväzoval blízke vzťahy. Hovorí sa, že vo svojom dome mal zadné schodisko, ktoré používal, aby sa vyhol svojej domácej, pretože sa cítil nesvoj v spoločnosti žien. Toto správanie v jeho súkromnom živote viedlo niektorých vedcov, napríklad Olivera Sacksa ku špekuláciam, že Cavendish trpel Aspergerovym syndrómom.
Pre svoju povahu často nepublikoval výsledky svojej práce a o časti svojich záverov dokonca nehovoril ani svojím kolegom. Až po jeho smrti koncom 19. storočia jeho práce začal študovať James Clerk Maxwell, ktorý zistil, že zásluhy za objavenie, ktoré medzitým získali iní vedci, majú byť pripísané Cavendishovi. K týmto objavom patrí napríklad Ohmov zákon, Daltonov zákon parciálnych tlakov, podstata elektrickej vodivosti alebo Charlesov zákon.
Cavendish zanechal po sebe značný majetok, ktorý bol v roku 1871 použitý na založenie a vybavenie ústavu Cavendish Laboratory na Univerzite v Cambridgi.
[upraviť] Objav vodíka
Cavendish je všeobecne považovaný za objaviteľa vodíka, pretože v roku 1766 publikoval článok On Factitious Airs (O umelých plynoch), v ktorom opísal hustotu zápalného plynu z ktorého spaľovaním vznikala voda. Jeho experiment neskôr zopakoval Antoine Lavoisier, ktorý tento prvok pomenoval hydrogène (vodík).
[upraviť] Určenie hmotnosti zeme
Cavendish tiež v 1789 ako jeden z prvých vedcov presne spočítal hmotnosť Zeme. Použil k tomu Cavendishovú váhu, s ktorou zmeral gravitačnú silu pôsobiacu medzi olovenými guľami. Z nich odvodil gravitačnú konštantu a určil hmotnosť Zeme. Jeho výpočty boli spresnené až v 20. storočí. V súčasnosti najlepší odhad hmotnosti Zeme je asi 5,973 zetta ton (čiže 5,973×1024 kg), čo je odchýlka od Cavendischovho merania asi 1 %.
[upraviť] Práca na elektrine
Cavendish urobil niekoľko zaujímavých objavov v odbore elektriny, ale tie sa nemôžu považovať za význačné, pretože ich nikdy nepublikoval. Známe sa stali až o storočie neskôr vďaka Maxwellovi, ktorý zhrnul a publikoval Cavendishove poznatky. Niektoré z Cavendishových objavov sú tieto:
- Koncept elektrického potenciálu, ktorý nazval stupeň elektrizácie
- Jedna z prvých jednotiek kapacitancie platňového kondenzátora
- Vzorec pre kapacitanciu platňového kondenzátora
- Koncept dielektrickej konštanty (dnes: permitivita) materiálu
- Vzťahu medzi elektrickým potenciálom a prúdom, dnes Ohmov zákon.
- Zákony pre delenie prúdu v paralelnom obvode (objav prisúdený Charlesovi Wheatstoneovi
- Zákon o úbytku zmeny elektrickej sily so štvorcom vzdialenosti (dnes Coulombov zákon)
[upraviť] Iné výsledky
Cavendish do istej miery určil aj zloženie Zemskej atmosféry. Vypočítal, že 79,167 % tvorí vzduch s flogistonom (dnes vieme, že je to dusík a argón) a 20,833 % je vzduch bez flogistonu (dnes vieme, že ide o kyslík zo zastúpením 20,95 %). Tiež určil, že asi 1/120 tvorí iný plyn (až o 100 rokov neskôr určil William Ramsay a Lord Rayleigh, že ide o argón).
[upraviť] Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henry Cavendish
Ocenenia | ||
---|---|---|
Predchodca John Canton |
Copleyho medaila 1766 spolu s W. Brownriggom a E. Delavalom |
Nástupca John Ellis |