HD DVD

Z Wikipédie

HD DVD alebo High Definiton DVD (DVD s vysokým rozlíšením) je formát digitálnych optických diskov vyvíjaných ako štandard pre video s vysokým rozlíšením. HD DVD je podobné konkurenčnému štandardu Blu-Ray, oba štandardy používajú disky rovnakej veľkosti (12 centimetrov v priemere, rovnako ako dnešné kompaktné disky) a laser s vlnovou dĺžkou 405 nm. HD DVD bolo presadzované najmä spoločnosťami Toshiba, NEC, Sanyo, tiež IT spoločnosťami Microsoft, HP a Intel. Hollywoodske štúdiá Paramount Pictures, Universal Studios a Warner Bros podporovali tento formát, aj keď nie exkluzívne.

Vo februári 2008 bol odstúpením hlavného podporovateľa Toshiba viac menej rozhodnuté o ukončení výroby mechaník podporujúcich tento formát, čo de facto znamená koniec formátu HD DVD.

[upraviť] Základné informácie

Kapacita jednej vrstvy HD DVD je 15 GB, dvojvrstvové nosiče majú kapacitu 30 GB. Toshiba oznámila, že vo vývoji je aj trojvrstvový disk, ktorý by mal mať kapacitu 45 GB. Kapacita HD DVD je nižšia ako kapacita konkurenčného štandardu Blue-Ray, ktorý podporuje 25 GB pre jednu, 50 GB pre dve a 100 GB pre štyri vrstvy. Na druhej strane, zástancovia HD DVD argumentujú, že viacvrstvové Blue-Ray disky sú ešte len vo vývoji. Povrchová vrstva HD DVD má hrúbku 0,65 mm, rovnako ako DVD, ale omnoho viac ako povrchová vrstva Blu-Ray, ktorá má len 0,1 mm. Oba formáty sú spätne kompatibilné s DVD a oba používajú rovnaké metódy komprimácie dát: MPEG-2, Video Codec 1 (VC1 je založený na formáte Windows Media 9) a H.264/MPEG-4.

[upraviť] História

19. novembra 2003 rozhodlo DVD fórum v pomere osem hlasov proti šiestim, že HD DVD bude následníkom formátu DVD. Počas stretnutia v ten deň zároveň účastníci rozhodli o pomenovaní tejto technológie, ktorá bola dovtedy známa pod menom „Advanced Optical Disc“ (teda zdokonalený optický disk).

Súčasná špecifikácia štandardu HD DVD-ROM (disky určené len na prehrávanie, primárne najmä filmy a softvér) and HD DVD-Rewritable (prepisovateľné nosiče) dosiahla verziu 1.0, špecifikácia pre zapisovateľné nosiče HD DVD-R existuje v súčasnosti vo verzii 0.9.

Do konca roku 2007 nebolo jednoznačne rozhodnuté, ktorý z konkurenčných formátov (Blu Ray a HD DVD) používajúcich podobnú technológiu prerazí. Zdalo sa, že sa bude opakovať situácia s DVD, kde sa po veľkých tlakoch na formát DVD+ a DVD- problém vyriešil tak, že výrobcovia mechaník vyrábajú všetky mechaniky pre oba formáty. Zásadným rozdielom oproti DVD je, že DVD má ako základ DVD ROM, a technológie DVD+ a DVD- sú len technológiami zápisu na zapisovateľné média. Blu Ray a HD DVD sú však aj pri "ROM" (lisovaných) médiách rozdielne. O víťazstve tej ktorej technológie preto v konečnom rade začala rozhodovať podpora spoločností vydávajúcich na týchto nosičoch filmy. Do konca roku 2007 bola podpora oboch táborov vyrovnaná. Na jar 2008 sa však miska váh otočila a HD DVD stratilo podporu Warner Bros. Home Entertainment (čím sa tábor producentov filmov podporujúcich Blu-Ray rozšíril na 75% trhu), následne oznámilo prechod len na Blu Ray spoločnosť Netflix, jeden z najväčších videopožičovní USA (má veľký vplyv na formát médií, ktoré nakupuje od filmových spoločností). HD DVD má podporu u spoločností Paramount a Universal, ktoré však takticky podporujú oba formáty. Hlavným podporovateľom formátu ostáva firma Microsoft, ktorá mechaniku HD DVD implementovala do hracej konzoly Xbox. Vo februári 2008 prešli na stranu Blu Ray ďalšie spoločnosti napr. WallMart Stores, jeden z najväčších obchodných reťazcov. V tomto období sa zdá, že aliancia Blu Ray (Sony (implementácia v konzole PlaysStation 3), Panasonic, Hitachi) pravdepodobne zvíťazí.

Začiatkom februára začali presakovať správy o ukončení podpory pre HD DVD zo strany jej tvorcu a hlavného výrobcu HD DVD mechaník firmy Toshiba. 16 februára 2008 v japonskej televízii NHK publikovali správu o ukončení podpory HD DVD zo strany firmy Toshiba. Bola to správa neoficiálna.

19. februára 2008 spoločnosť Toshiba oficiálne ukončila podporu tohto formátu v podobe ukončenia výroby HD DVD mechaník, prehrávačov a rekordérov z dôvodu klesajúceho podielu na trhu v porovnaní s konkurenčným formátom Blu-ray. Pretože je Toshiba tvorca a hlavný predstaviteľ HD DVD, znamená tento krok koniec formátu. ^[1]

"Poctivo sme zvážili dlhodobý dopad pri pokračovaní v bitke formátov a záverom bolo, že rýchle rozhodnutie najviac pomôže rozvoju trhu" povedal šéf spoločnosti Toshiba Atsutoshi Nishida. Ďalej naznačil, že Toshiba bude naďalej podporovať rozvoj videa vo vysokom rozlíšení, čo znamená, že i Toshiba začne vyrábať Blu-Ray. Do konca marca Toshiba zastaví všetky dodávky HD DVD prehrávačov a napaľovačiek, ukončená bude aj výroba mechaník pre iné zariadenia (aj pre Microsoft Xbox 360).

[upraviť] Výhody zdieľania rozmerov

Skutočnosť, že HD DVD, DVD a CD majú fyzicky rovnaké rozmery prináša niekoľko výhod. Najdôležitejšou výhodou je spätná kompatibilita HD DVD s DVD, čo značí, že prehrávač HD DVD je schopný prehrať aj staršie disky DVD. Ďalšia výhoda spočíva v tom, že spoločnosti lisujúce DVD budú z veľkej miery schopné využívať súčasné výrobné vybavenie a na zmenu budú potrebé len malé úpravy. Vďaka štruktúre modernej snímacej hlavy s jedným objektívom pre oba typy laseru, červený (pre DVD) i modrý (resp. modro-fialový, pre HD DVD), bude možné vyrábať kompaktnejšie prehrávače. Výhodou pre filmové štúdia je i fakt, že na jednom disku bude môcť byť film vo formáte DVD i HD DVD, čo zabezpečí plynulejší prechod od staršieho formátu k novému.

[upraviť] Modrý laser

HD DVD používa na zapisovanie údajov na disk modro-fialový laser. Vlnová dĺžka tohto laseru je 405 nm (v porovnaní so 650 nm pri červenom laseri používanom DVD). Menšia vlnová dĺžka zmenšuje rozptyl a umožnuje menší rozostup stôp. V praxi to značí, že dáta môžu byť na povrch disku zapisované väčšou hustotou. V konečnom dôsledku teda napriek rovnakej fyzickej veľkosti diskov DVD a HD DVD, HD DVD poskytuje výrazne väčšiu dátovú kapacitu.

[upraviť] Ochranné technológie

Komerčne dostupné HD DVD sú chránené technológiou AACS, čo je nová generácia šifrovania obsahu (s možnosťou aktualizácie pre prípad prelomenia ochrany) a tzv. digitálnymi zvukovými vodoznakmi, ktoré budú vložené do zvukovej stopy záznamu. Tieto vodoznaky sú ľudským sluchom nezachytiteľné, ale prehrávač bude sledovať ich umiestnenie v nahrávke a dokáže detekovať pirátsku kópiu vytvorenú napr. použitím videokamery a mikrofónu z nahraním filmu z premietacieho plátna.