Halucinácia
Z Wikipédie
Halucinácia (iné názvy: vidina, mam, prelud; čiastočné synonymá: fantazma, videnie) je vnem, ktorý vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti. Ide o vnímanie zdanlivej skutočnosti. Halucinácie patria medzi najvýznamnejšie poruchy vnímania. Okrem výnimiek sú vždy patognómické a najčastejšie sú znakom duševného ochorenia. Preto sú najpozoruhodnejšie aj pre neodborníkov.
O halucinácii hovoríme, ak pacient vníma objekt, ktorý nie je prítomný. K pravej halucinácii patrí aj to, že halucinovaný objekt sa prežíva ako skutočný a že sa priestorovo aj jednoznačne lokalizuje. Pri pravých halucináciách je chorý o realite vnemu taký presvedčený, že jeho spochybňovanie považuje prípadne za manéver. Svoju vlastnú pochybnosť vyjadruje, len ak si vnemom nie je celkom istý. Halucinácie sa však často prežívajú ako bezprostredné danosti.
O halucináciách jestvuje mnoho teórií. Jedna predpokladá, že sú to iba aktivované predstavy. O tom, ako sa predstavy aktivujú a deformujú, ako získajú reálny charakter, existujú len hypotézy. Aj otázka reálnosti má svoje problémy, z čoho vidieť, že stvárnenie halucinácie nezávisí len od zmyslového orgánu, ale od mnohých osobnostných zvláštností jedinca.
Halucinácie majú svoj zdroj vo všetkých analyzátoroch. Sú v rozličnej miere jasné alebo nezreteľné, raz vystupujú ako pevné teleso, inokedy sú sférické alebo nejako zafarbené, zjavujú sa so svätožiarou alebo sú oslňujúco žiarivé. Niekedy zapadnú do okolia ako jeho súčasť, inokedy vynikajú ako oddelené od okolia. Zavše majú podobu nadprirodzenej bytosti, napr. svätice či svätca.
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
