George Bernard Shaw

Z Wikipédie

George Bernard Shaw
anglický dramatik írskeho pôvodu
Narodenie	26. júl 1856 Dublin, Írsko
Úmrtie	2. november 1950 Ayot St. Lawrence, Anglicko
Pozri aj Biografický portál

George Bernard Shaw [Šó] (* 26. júl 1856 Dublin – † 2. november 1950 Ayot St. Lawrence), bol anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1925. Je považovaný za zakladateľa modernej anglickej drámy.

Narodil sa v Dubline v nie veľmi zámožnej rodine. Keď mal asi 20 rokov, prišiel do Londýna a venoval sa žurnalistike. Vzdelanie získal ako samouk hlavne čítaním v knižnici Britského múzea. V 70. rokoch 19. storočia začal pracovať na svojej spisovateľskej kariére. V piatich, nie veľmi úspešných románoch opísal sociálne zábrany a prekážky vo vzťahoch medzi mladými ľuďmi. Prvého úspechu sa dočkal ako hudobný a divadelný kritik v časopisoch Star a Saturday Review. Uverejňoval kritiky o umeleckých výstavách a divadelných predstaveniach, zaujímal sa o hudbu a koncerty. Aj titulok eseje Dokonalý Wagnerovec prezrádza jeho hudobné záľuby. Potom prešiel k dramatickej tvorbe.

G. B. Shaw je veľmi známy, predovšetkým vďaka svojim aforizmom. Na jeho drámu malo veľký vplyv dielo H. Ibsena. Spočiatku v rokoch 1879–1883 písal satirické romány, ktoré vyšli až v čase, kedy bol uznávaným autorom. Zajímavá charakteristická črta Shawových vydávaných hier sú zdĺhavé predslovy, ktoré ich sprevádzajú. V týchto esejách písal Shaw viac o zvyčajne sporných názoroch na záležitosti, ktorých sa hry týkali, než o hrách samotných. Niektoré predslovy sú oveľa dlhšie ako samotná hra.

Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať život, preto písal historické hry, založené na ironizovaní meštianstva, mravného úpadku a obmedzenosti celej spoločenskej vrstvy. Bol majstrom kresby charakteru a svojim postavám vkladal do úst štipľavé a veľmi kritické slová proti meštiackej morálke. Jeho najsilnejšou zbraňou bol vtip, paradox, irónia, ba až sarkazmus, ktorými dialógy jeho hier prekypujú. O spoločenských problémoch sa vyjadroval otvorene, jeho dielo malo veľký vplyv na verejnú mienku.

G. B. Shaw sa angažoval i politicky, spolu s H. G. Wellsom založil Fabiánsku spoločnosť, ktorá šírila teóriu fabiánskeho socializmu. Tzn., že pomocou postupných reforiem zanikne kapitalizmus a vznikne socializmus. Do konca života sa hlásil k priateľstvu so Sovietskym zväzom.

V 1898 sa oženil s írskou dedičkou, Charlotte Payneovou-Townshend. V tom istom roku uviedli aj jeho prvú úspešnú drámu Candida. Povzbudený úspechom pokračoval sériou klasických komédií - drám, vrátane diel Pekelník, Muž budúcnosti, Živnosť pani Warrenovej, Človek a nadčlovek, Cézar a Kleopatra, Major Barbara, Androcles a lev, a Pygmalion. Po prvej svetovej vojne, v ktorej zastával sporné názory, uviedol vážnejšie drámy vrátane diel Dom zlomených sŕdc a Svätá Jana (1923).

Zomrel ako 94-ročný zámožný a známy človek a zanechal nadáciu pre toho, komu sa podarí zreformovať anglický pravopis. Jeho hry sa dodnes uvádzajú na mnohých svetových javiskách, populárny je aj u nás.

[upraviť] Dielo

1886 Cashel Byron profesionál - Cashel Byron's Profession
1898 Nepríjemné a príjemné hry - (Plays Unpleasant and Pleasant)
- Nepríjemné hry:
  - 1892 Vdovcove domy - (Widowers' Houses) , vyšlo tiež, pod názvom Domy pána Sartoria, alebo Domácí pán. Táto dráma je založená na dramatickom rozhovore, v hre dochádza k prekvapivým zvratom. Hra je kritikou viktoriánskej morálky a spoločenského systému, ktorý umožňuje zámožným vrstvám obohacovať sa na úkor chudobných. Tiež kritizuje prístup k problematike sexu.
  - 1898 Záletník - (The Philanderer)
  - [1898] Živnosť pani Warrenovej - (Mrs. Warren's Profession), táto hra bola zakázaná cenzúrou, hraná bola až v roku 1925, v Čechách už v roku 1907, nastoľuje tu problém prostitúcie.
- Príjemné hry - tu sa zaoberá morálkou, kritizuje romantické poňatie spoločenských hodnôt [hrdinstva, lásky a pod.):
  - 1897 Muž osudu - (The Man of Destiny)
  - 1898 Zbrane a hrdina - (Arms and the Man), posmieva sa tu vojnovému hrdinstvu
  - 1898 Candida - (Candida) , psychologický portrét emancipovanej ženy, ktorej realizmus zvíťazí nad romantickou láskou
  - 1898 Človek nikdy nevie - You Never Can Tell
1901 Tri hry pre puritánov - (Three Plays for Puritans):
- 1897 Diablov učeník - (The Devil's Disciple), hrala sa tiež pod názvom Čertov kvietok– príbeh protestantského duchovného a rebelanta, ktorý bojuje za vec slobody v americkej vojne za nezávislosť
- 1900 Konverzia kapitána Brassbounda (Captain Brassbound's Conversion)
- 1901 Cézar a Kleopatra - (Caesar and Cleopatra), paródia hry W. Shakespeara
1902-1903 Človek a nadčlovek - (Man and Superman)
1904 Ďalšie ostrovy Johna Bulla' (John Bull's Other Island)
1905 Majorka Barbara - (Major Barbara), hra o chudobe a Armáde spásy
1906 Doktorova dilema (The Doctor's Dilemma)
1908 Nerozvážny sobáš (Getting Married)
1910 (Dark Lady of the Sonnets)
1910 Nerovné manželstvo - (Misalliance)
1911 Fannina prvá hra - (Fanny's First Play)
1912 Androcles and the Lion, groteska o prenasledovaní kresťanov
1912-1913 Pygmalion (Pygmalion),

Pravdepodobne jeho najlepšie a najúspešnejšie dielo. Dráma – komédia má 5 dejstiev, podla nej úspešný muzikál F.Loewa – My Fair Lady, taktiež sfilmovaná Námet s Ovídiovej Premeny (cyperský umelec Pygmalion vytvoril krásnu sochu dievčaťa, do ktorej sa zamiloval, a Afrodita ju na jeho prosby oživila, dievčina jeho lásku opätovala) Londýnsky profesor fonetiky, starý mládenec, Higgins uzatvorí s priateľom Pickeeringom stávku, že urobí z jednej veľmi nekultivovanej, nevzdelanej pouličnej predavačky kvetín vyberanú dámu s kultivovaným prejavom. Eliza Doolitlová sa skutočne stane civilizovanou dámou, za pol roka s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Svojím prirodzeným a kultivovaným pôvabom predbehne skostnatené vystupovanie a správanie Higginsa. Obĺúbi si ju profesorova matka, ktorá ju prijme do svojho domu. Higgins po odchode dievčaťa plne ocení je osobnostné kvality a navrhuje, aby u nich zostala. V epilógu, ktorý nie je sučasťou hry, Líza ponuku odmieta a dáva prednosť chudobnému mládencovi Fredymu.

1919 Dom zlomených srdcí - (Heartbreak House), skúma nedostatky našej civilizácie, ktoré viedli k 1. svetovej vojne a kritizuje bezvýchodiskovosť anglickej buržoázie.
1921 Späť k Matuzalemovi (Back to Methuselah), utópia zaoberajúca sa problematikou dlhovekosti. Na toto dielo reagoval Karel Čapek dielom Vec Makropulos:
- Na začiatku In the Beginning
- Pieseň bratov Barnabášových The Gospel of the Brothers Barnabas
- Veci, ktoré sa stali The Thing Happens
- Tragédia staršieho džentmena Tragedy of an Elderly Gentleman
- Až kam dôjdu myšlienky As Far as Thought Can Reach
1923 Svätá Jana (Saint Joan), hlavná hrdinka Jana z Arku, sa stala predstaviteľkou zdravého rozumu bojujúca proti násiliu. Jana z Arku je tu opisovaná ako moderná žena. Ide vlastne o alegóriu stretnutia vynimočného jedinca s mocou.
1929 Tragač s jablkami - (The Apple Cart)
1936 Milionárka - (The Millioneiress)
1938 Ženeva - (Geneva, a Fancied Page of History in Three Acts)
1939 Za zlatých čias dobrého kráľa Karola - ([In Good King Charles' Golden Days)
(The Six of Calais)
(The Glimpse of Reality)
(How He Lied to Her Husband)
(Shakes versus Shav)

[upraviť] Romány a zbierky esejí

Zdravý rozum o vojne (Commonsense about the War)
Inteligentný ženský sprievodca po socializme a kapitalizme (The Intelligent Woman's Guide to Socialism and Capitalism)
Čierne dievča hľadajúce Boha (The Black Girl in Search of God)
1944 (Everybody's Political What's What?)
1891 Podstata ibsenizmu – (The Quintessence of Ibsenism), túto esej venoval Henrikovi Ibsenovi
1898 Perfektný Wágnerovec - (The Perfect Wagnerite)