Furlansko
Z Wikipédie
Furlansko (po tal. Friuli, po furlansky Friûl) je historické územie na severovýchode Talianska, pri hraniciach so Slovinskom a Rakúskom. Obyvatelia rozprávajú po taliansky a po furlansky. Hlavné mesto kraja je Udine (fur. Udin). Územie má bohatú históriu.
Obsah |
[upraviť] Meno
Názov Friuli pochádza z latinského názvu mesta Cividale (Civitate Forum Iulii). Slovo Forum Iulii sa zjednodušilo na Friuli. Toto meno pravdepodobne vzniklo počas Longobardskej okupácie v 6-8 stor., keď bolo mesto Cividale (Cividat) najvýznamnejším mestom Longobardskej ríše.
[upraviť] Dejiny
Kraj pôvodne obývali Illýrovia, no v 3 stor. p.n.l ho kolonizovali a úplne romanizovali Rimania. Hovorilo sa tu teda po latinsky. V spomínanom storočí tu bolo postavené mesto Aquileia. V 1 stor. p.n.l tu prechádzal Caesar so svojimi legionármi počas občianskej vojny s Pompeiom. Caesar tu založil mesto Civitate Forum Iulii. V tom čase už mali miestni obyvatelia plnoprávne rímske občianstvo. V 1. stor. po Kr. sa toto územie nazývalo Venetia et Histria a jeho hlavným mestom bola Aquileia, ktorá sa stala jedným z najväčších miest v ríši. Furlansko po Nerovej smrti obsadil Vespasianus, ktorý sa na východe stal cisárom a bojoval o moc s Vitteliom. Počas principátu sa tu pestovalo hrozno a obilie a Furlansko bol kraj, v ktorom sa pestovalo poľnohospodárstvo najviac v Itálií. Vychýrené bolo aj aquileiské víno. Prechádzala tadiaľto cesta Via Iulia Augusta. Popri Aquilei sa tu však rozvíjali aj iné, menšie mestá, ako Concordia, Altinum či Utinum (Udine). V 3. stor. tadeto prešiel vzdorocisár Maximinus Thrax, ktorý vypálil veľkú časť úrodného kraja. Maximinus tu však bol zavraždený pri neúspešnom dobýjaní Aquileie. Na začiatku 5. stor. sa tadiaľto prehnali kmene Vizigótov so svojim kráľom Alarichom, ktorý obsadil aj Aquileiu. Furlansko to však nezasiahlo a bol rovnako bohatý. V Aquilei sídlil biskup. Bola tu aj postavená jedna z najväčších bazilík v ríši, jej mozaiky môžeme obdivovať aj dnes. Koniec prišiel až v roku 452, keď sem prišli Huni s kráľom Attilom, ktorý kraj spustošil a úplne zničil perlu kraja, Aquileiu. Obyvatelia Furlanska potom na ostrovoch založili mesto Benátky. Po páde Rímskeho impéria na západe (476) Itáliu ovládol germánsky kráľ Odoakar. Jeho však porazil a zabil ostrogótsky kráľ Theodorich. Počas nasledujúcej byzantsko-ostrogótskej vojny bolo Furlansko vyplienené oboma armádami. Významná tu vtedy bola pevnosť Tarvisium (Tarvisio), kde Ostrogóti porazili východorímsku armádu a odkiaľ pochádzal aj predposledný gótsky kráľ, Totila. V Aquilei sa vtedy začal stavať nový kostol. Na ostrove Gradus (Grádo) bola od Rímskych čias vojenská pevnosť a mesto malo až tri baziliky. Dve stoja dodnes. Východorímska ríša ovládla Itáliu, no už o pár rokov neskôr ju začali dobýjať kmene Longobardov. Obyvatelia Furlanska sa znovu usádzali v Benátkach. Uchránilo sa iba dobre opevnené Grádo. Furlansko už dávno stratilo svoju slávu. No Longobardi sa usadili práve tu a svoje hlavné mesto mali v meste Civitate Forum Iulii. Tu postavili mnoho domov a slávny kostol s reliéfmi. Longobardov sem priviedol kráľ Alduin, známy svojou krutosťou. Cividale teda zastalo vodcovskú úlohu po Aquilei. Blízko Gráda vznikol aj ostrovný kláštor Barbana. Biskupi teraz sídlili v Gráde. Ríšu Longobardov zničili až Frankovia Karola Veľkého. Karol potom územie ovládol. Časť kraja a Benátky však stále patrila Byzantskej ríši. V tom čase sa prvý krát objavuje pojem Furlanská marka. Z ľudovej latinčiny tu totiž vznikala furlančina. Po rozpade Karolovej ríše sa územie Furlanska rozdelilo medzi Východofrankskú ríšu (Nemecko) a Byzantskú ríšu, ktorá teraz ovládala aj Aquileiu. Aquileia sa však opäť dostala pod vplyv Nemecka. V 11. stor. tu vznikol Aquileiský patriarchát, ktorý teraz ovládal aj Grádo. V nasledujúcom období Furlansko, zjednotené v patriarcháte, ovládol mocný mestský štát, Benátky (Venezia). Končí sa tak nemecká vláda. Biskupi boli presídlení do Benátok. Furlansko patrilo pod benátsku správu ako Terra ferma. V tomto období má najvýznamnejšie postavenie mesto Udine. Moc Benátok upadla a Furlansko v r. 1509 obsadila rakúska Habsburská monarchia. V roku 1751 bol patriarchát zrušený a cirkevná moc sa rozdelila medzi najvplyvnejšie mestá, Udine a Goriziu. Furlančania boli proti Rakúskej monarchii. Po páde Rakúsko-Uhorska sa Furlansko včlenilo do talianskeho štátu. Začína sa tak novodobé obdobie tohto kraja. V 2. sv. vojne oblasť okupovali Nemci a niektoré mestá boli bombardované. Miestnych mužov odvádzali do talianskej fašistickej armády.
[upraviť] Súčasnosť a kultúra
V súčasnosti patrí Furlansko medzi vyspelé časti talianskeho severu. Hlavné mesto je Udine. Významné mestá sú aj Tarvisio, Gorizia a Palmanova. Medzi turistické oblasti patrí predovšetkým Aquileia, Grado a Cividale. V Grade je vychýrená pláž Pinetta, kam sa chodia rekreovať aj mnohí známi talianski športovci pre vysoký obsah jódu v mori. V Grade je v súčasnosti vybudovaných veľa hotelov. Známa furlanská pláž je aj Lignano a Iesolo. V lete sa tu konajú slávne Festy (ľudové zábavy). Známa je zábava v Cividale na oslavu sv. Donáta (Palio di san Donato). Slávnosti sa konajú aj v meste Cormons. Furlančania sú známi výrobou slávneho talianskeho vínneho alkoholu Grappa a výrobou svetoznámej talianskej šunky Prosciutto crudo, ktorá sa vyrába blízko Cividale, v meste San Daniele a odtiaľto sa vyváža do celého sveta. Región je aj známy svojou v rámci Talianska špecifickou kuchyňou.
