Frakcia Červenej armády
Z Wikipédie
Frakcia Červenej armády (nemecky Rote Armee Fraktion, skratkou RAF) bola západonemecká ľavicová teroristická skupina aktívna v rokoch 1970-1993. Samotní členovia sa označovali ako komunistická mestská partizánska skupina. Skupinu založili v roku 1970 Andreas Baader, Gudrun Ensslinová, Horst Mahler, Ulrike Meinhofová, Irmgard Möllerová a ďalší.
Obsah |
[upraviť] Pôvod
Pôvody skupiny sa dajú nájsť v študentskom hnutí v západnom Nemecku koncom 60.rokov. Pokojné protesty sa zmenili na nepokoje 2. júna 1967, keď Mohammad Rezá Pahlaví, iránsky šach, navštívil Západný Berlín. Po dni prudkých protestov exilových Iráncov podporovaných nemeckými študentmi, navštívil šách Berlínsku operu, kde sa zhromaždili demonštranti. Počas demonštrácií pri budove opery nemeckého študenta teológie Benno Ohnesorga zastrelila polícia. Reakciou na to bol vznik niekoľkých radikálnych skupín ako Hnutie 2. júna či skupina okolo Andreasa Baadera.
Andreas Baader, jeho priateľka univerzitná asistentka Gudrun Ensslinová, Thorwald Proll a Horst Söhnlein v proteste proti vojne vo Vietname spáchali 2. apríla 1968 dva bombové útoky na obchodné domy vo Frankfurte nad Mohanom. Krátko na to boli zatknutí. Potom, ako sa odvolali, ich v novembri 1969 prepustili na slobodu, rozsudok bol potvrdený a skupina až na Söhnleina, ktorý ju už opustil, utiekla do cudziny. V apríli 1970 bol dopadnutý Baader.
[upraviť] Vznik RAF
Baadera často vo väzení navštevovali právnik Horst Mahler, sympatizujúca novinárka Ulrike Meinhofová a pod falošnou identitou aj hľadaná Gudrun Ensslinová, ktorí plánovali Baaderov útek. Baader navštivil 14. mája 1970 študovňu Inštitútu pre sociálne otázky, kde naňho čakala Ulrike Meinhofová a ozbrojená skupina, ktorá prepadla ochranku a Baader utiekol.
Útekom Baadera z väzenia vznikla prvá generácia RAF niekedy označovaná ako „Skupina Baader-Meinhofová“. 5.júna 1970 bola formálne založená RAF. Nová organizácia sa nazývala frakcia, pretože sama seba pokladala za súčasť medzinárodného hnutia utláčaných. Gang sa rýchlo rozvinul do jednej z najlepšie organizovaných a najúčinnejších teroristických organizácií v západnej Európe. Niekoľko mesiacov trénovali v Jordánsku pri palestínskej organizácii Fatah a potom v rokoch 1970-1972 nasledovala séria prepadnutí bánk a bombových útokov. Boli zatknutí v roku 1972 a odsúdení v roku 1977. Meinhofová sa v cele obesila 9. mája 1976, špekuluje sa, že dôvodom boli spory a konflikty s ostatnými z RAF, predovšetkým s Gudrun Ensslinovou, síce menej slávnou, ale v skutočnosti vedúcou postavou RAF.
[upraviť] Druhá generácia
Práve v súvislosti s procesom proti členom RAF zvýšila aktivitu druhá generácia RAF, medzi ktorú patrili aj Christian Klar, Brigitte Mohnhauptová, Knut Folkerts a Günter Sonnenberg. V septembri 1977 uniesli Hannsa-Martina Schleyera, prezidenta Nemeckého zväzu zamestnávateľov, a požadovali prepustenie väznených členov RAF. V rovnakom čase skupina arabských teroristov uniesla lietadlo spoločnosti Lufthansa na ceste z Malorky a ich požiadavkou bolo takisto prepustenie členov RAF a tiež dvoch členov Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny. Požiadavky neboli splnené a lietadlo na letisku v Mogadiši oslobodila špeciálna jednotka. Nasledujúci deň ráno boli vo svojich celách nájdení Andreas Baader, Gudrun Ensslinová a Jan-Carl Raspe mŕtvi, v noci spáchali samovraždu. Unesený Schleyer bol zastrelený. Skupina pokračovala v útokoch proti policajným a americkým vojenským cieľom. Začiatkom 80. rokov skupinu opustilo mnoho členov, ktorí dostali novú identitu vo Východnom Nemecku. Z hlavných osôb boli v roku 1982 zatknutí Brigitte Mohnhauptová a Christian Klar.
[upraviť] Tretia generácia
Tretia generácia RAF sa v rokoch 1985-1993 zamerala na atentáty. Medzi ich obete patrí priemyselník Ernst Zimmermann, člen predstavenstva Siemensu Karl-Heinz Beckurts a vedúci odboru na ministerstve zahraničia Gerold von Braunmühl. Obeťou posledného úspešného atentátu RAF sa 1. apríla 1991 stal Detlev Karsten Rohwedder, riaditeľ štátnej organizácie Treuhand zodpovednej za privatizácie východonemeckých podnikov. V marci 1993 podnikla RAF bombový útok na stavbu novej väznice v Weiterstadte a krátko potom mali byť na základe práce tajného agenta, ktorý prenikol do RAF zatknutí Birgit Hogefeldová a Wolfgang Grams. Pri zatýkaní bol zabitý jeden policajt a Grams, ktorý ho zastrelil údajne spáchal samovraždu.
Podľa faxu poslaného agentúre Reuters 20. apríla 1998 bola RAF rozpustená.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frakcia Červenej armády
