Exkomunikácia
Z Wikipédie
Exkomunikácia (z lat. ex-communicare, doslova: postaviť mimo spoločenstva) je dočasné alebo trvalé vyobcovanie z náboženského spoločenstva.
[upraviť] Exkomunikácia v rímskokatolíckej cirkvi
Exkomunikácia je spolu s interdiktom nejťažším trestom, aký katolícka cirkev pozná.
Exkomunikáciou sa trestajú niektoré zvlášť ťažké hriechy. Exkomunikovaná osoba nesmie prijímať sviatosti a vykonávať niektoré cirkevné úkony. Rozhrešenie od exkomunikácie môže podľa cirkevného práva udeliť len pápež, miestny biskup, alebo kňazi, ktorým oni dali splnomocnenie. V prípade nebezpečenstva smrti ktorýkoľvek kňaz, aj keď nemá právomoc spovedať, môže rozhrešiť od každého hriechu a od každej exkomunikácie.
Exkomunikovanému sa zakazuje:
- udelovať sviatosti a sviatostiny, prijímať sviatosti,
- posluhovať pri omši či akomkoľvek inom bohoslužobnom úkone,
- zastávať akýkoľvek cirkevný úrad, službu, úkon, alebo konať úkony z moci úradnej.
Rozlišuje sa exkomunikácia vyhlasovaná predstaveným a exkomunikácia nastupujúca bez rozhodnutia predstaveného (tzv. automatická exkomunikácia).
Prvá forma exkomunikácie sa vyskytuje v prípadoch, kde je exkomunikácia len jedným z možných trestov a vzniká až poto, keď je vyhlásená, druhá forma nadobúda platnosť okamžite po vykonaní daného skutku, bez ohľadu na to, či vojde vo známosť, alebo zostane zatajený.
[upraviť] Činy trestané automatickou exkomunikáciou
- podstúpenie interrupcie či jej vykonanie
- fyzický útok na papeža
- odvolánie sa proti rozhodnutiu papeže ku koncilu
- kacírstvo
- schizma
- odpadlíctvo od viery
- Porušenie spovedného tajomstva
