Evaporit
Z Wikipédie
| Evaporit | |
|---|---|
 |
|
| Sadrovec - jedna z hlavných zložiek evaportov. | |
| Zaradenie | Usadená hornina |
| Hlavné minerály | sadrovec, anhydrit, halit |
| Akcesórie | kalcit, magnezit, dolomit a viacero ďalších |
| Textúra | vrstevnatá |
| Farba/farby | sivá, biela |
| Hustota | |
Pojem evaporit zahŕňa v seba skupinu usadených hornín, ktoré vznikli odparením (evaporáciou) vody z roztokov, v prevažnej miere z morských vôd. Počet minerálov, tvoriacich evaporitové horniny je asi 70, no väčšina z nich netvorí významnejšie akumulácie. Medzi hlavné minerály patria sadrovec, anhydrit, halit.
Obsah |
[upraviť] Zloženie
Chemické a minerálne zloženie evaporitov je závislé od chemického zloženia vodných roztokov, z ktorých sa vyzrážavajú. V morskej vode sú načastejšie anióny chloridy a sírany, v sladkej vode prevládajú skôr uhličitany a sírany. Z ostatných aniónov majú väčší význam boritany.
Ako katióny sú najčastejšie prítomné sodné, draselné, vápenaté a horečnaté. Uvedené zložky vytvárajú približne 70 minerálov (halit, sadrovec, anhydrit, sylvit, carnallit, kieserit, kainit, kalcit, magnezit, dolomit, epsomit, mirabilit, blödit, bórax, kernit, colemanit, atď...). Postupnosť kryštalizácie je nasledovná (nie je však pevná, závisí od chemického zloženia roztokov):
- uhličitany (vápenaté, alkalické)
- sírany, boritany
- halogenidy
- dusičnany a jodičnany
[upraviť] Textúry evaporitov
Základný a najbežnejší textúrny znak evaporitov je laminácia. Typické je striedanie tenkých vrstiev (do 2 mm) sadrovca a kalcitu. Ak je laminácia neprerušená na väčšej ploche, považuje sa to za dôkaz sedimentácie v kľudnej vode. Inak sa objavujú rôzne čeriny, šikmé a gradačné zvrstvenie.
Ďalšou známou textúrou je hľuznatá, alebo tzv. chicken-wire textúra. Je tvorená oválnymi telesami anhydritu, obkolesenými tenkými lemami jemnozrnného sedimentu (obvykle anhydrit, alebo karbonát premiešaný s ílom). Ku vzniku takýchto textúr dochádza v púštnych podmienkach, keď docháda k dehydratácii sadrovca - vznik anhydritu a strate až 38 % pôvodého objemu horniny.
[upraviť] Výskyt
Evapority vznikali v celej histórii Zeme, len ich objem sa menil v závislosti od klimatických podmienok. Najväčšie zastúpenie majú v permských útvaroch, keď dochádzalo ku vzniku veľkých pohorí, ktoré ohraničovali oblasti so suchými klimatickými podmienkami. Ako sprievodné horniny sa vyskytujú vápence, dolomity, prípadne jemnozrnné úlomky.
V súčasnosti evapority vznikajú v polárnych oblastiach (v plytkých jazerných vodách, alebo vyzrážaním zo spodných vôd), v kontinentálnych jazerách (ak prevláda vyparovanie nad prítokom čerstvej vody) a v pobrežných morských zálivoch a lagúnach.
Na Slovensku sa väčšie akumulácie sadrovca nachádzajú vo vrchnom perme Slovenského rudohoria (Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, kde sa aj priemyslene ťaží sadrovec, Markušovce) a Slovenského krasu (Bohúňovo), ako aj miocénne ložiská kamenej soli v Solivare a Zbudzi.
[upraviť] Sedimentačné prostredia evaporitov
Pri vyzrážaní je pre proces dôležitá existencia bariéry, ktorá bráni trvalému prínosu čerstvej vody, čím je umožnené vyparovanie, zahusťovanie a kryštalizácia minerálov. Zároveň je v pravidelných intervaloch (napr. prílivom) dodávaná nová dávka vody. Takto vzniká charakteristická vrstevnatá textúra, kde sa najskôr uloží klastický materiál donesený vodou a po odparení vykryštalizuje vrstva evaporitov. Hrúbky jednotlivých vrstiev závisia od nasýtenia roztoku, ako aj množstva prinesených úlomkov. Takýmto spôsobom vznikajú ložiská kamennej soli, draselných a horečnatých minerálov a kryštalizáciou z jazerných vôd aj ložiská boritanov. Sadrovce a anhydrity vznikajú prevažne v suchozemskom prostredí, v prípade anhydritu je dôležitá podmienka aj vysoká teplota (priemer nad 22 °C). V extrémne suchých a teplých podmienkach dochádza aj ku vzniku dusičnanov.
[upraviť] Ekonomický význam
Evapority majú značný význam ako surovina pre stavebný, potravinársky a chemický priemysel. Taktiež sú dobrým indikátorom výskytu ropy. Z hľadiska modelovania histórie Zeme je ich výskyt v určitom geologickom období neklamným znakom slnečného a suchého podnebia.
