Demokracia
Z Wikipédie
| Politický portál
|
| Politické ideológie |
| zoradené abecedne |
|---|
|
Anarchizmus, Egalitarizmus |
| Demokracia |
| Šablóna:Demokracia |
| uprav box |
Demokracia ( po grécky δημοκρατíα = vláda ľudu > z gréckeho δημος (demos)=ľud + κρατειν (kratein)= vládnuť) je:
- a) forma politického zriadenia, v ktorom je zdrojom všetkej moci ľud. Vo všeobecnej forme demokracie sa menšina v rámci daných politických organizačných štruktúr podriaďuje rozhodnutiam väčšiny a táto väčšina je zároveň zaviazaná k rešpektovaniu neodobrateľných práv menšiny. V dnešnej dobe je demokracia všeobecne považovaná za „najmenej zlý“ (Churchill) model vlády.
- b) historicky politické zriadenie v starovekom Grécku vo väčšine jeho mestských štátov, najmä v Aténach v 6. - 4. storočí pred Kr. majúce isté charakteristiky a)
- c) V širšom slova zmysle termín demokracia označuje aj súbor názorov a postojov jednotlivca k okolnému svetu, ku spoločnosti, v súlade s a).
Obsah |
[upraviť] Znaky demokracie
[upraviť] Všeobecné
- uznanie zásady, že sa menšina podriaďuje väčšine so súčasnou ochranou istých práv menšín (ich tradičných občianskych práv) a umožnenie ich integrácie (zapojenie do väčšinovej spoločnosti),
- silná ochrana práv jednotlivcov (všetkých)
- všeobecné a rovné zaistenie tradičných ľudských práv,
- deľba moci: na legislatívu (zákonodarstvo), exekutívu (výkonnú moc) a justíciu (súdnictvo). Justícia musí byť od exekutívy oddelená – byť na nej nezávislá. Exekutíva je zaviazaná zodpovednosťou k ľudu – buď priamo (v systéme plnej deľby moci), alebo nepriamo – cez zákonodarný zbor.
- právny štát: spravodlivé (legitímne) zákony a účinné presadzovanie ich dodržovania,
- transparentnosť: prehľadnosť rozhodovania, prehľadné financovanie, účinný verejný dozor nad štátna mocou a použitím jej zverených prostriedkov,
- účinná a informovaná verejná diskusia – k nej patrí nielen slobodné a nezávislé médiá, ale aj jej kultúra,
- rovnosť šancí každého, bez ohľadu na jeho pôvod (napríklad rovný prístup ku vzdelaniu, právna ochrana férových podmienok v podnikaní) a
- zaistenie sociálnych podmienok pre dôstojný život všetkých.
[upraviť] Výhody[1]
- Možnosť politického aj ekonomického uplatnenia všetkých obyvateľov (v celkovom efekte to náramne urýchľuje kultúrny, vedeckotechnický a spoločenský rozvoj)
- Bezbolestná zmena vlády v prípade jej neschopnosti
[upraviť] Nevýhody
- Je nevyhnutná angažovanosť nezanedbateľnej časti občanov vo veciach verejných (viď mimovládne organizácie)
- Vyžaduje vyššiu úroveň sebadisciplíny a zodpovednosti podstatnej časti občanov (schopnosť jednať pre celok bez potreby nátlaku a represií zo strany vlády)
[upraviť] Druhy demokracie
Existujú dva základné druhy demokratického systému:
- priama demokracia – ľud rozhoduje o politických otázkach priamo, tzv. referendom, pre ich zástupcov záväzným (napr. Švajčiarsko). Súčasťou právnej úpravy referenda je tiež ľudová iniciatíva – právo predložiť do referenda záväzný návrh, ktorý má stanovený počet podpisov (napr. 100 000 na spolkovej úrovni Švajčiarska, v kantónoch a obciach je počet podpisov nižší, primerane k počtu občanov).
- reprezentatívna (tiež nepriama, zastupiteľská) – ľud si volí svojich zástupcov, ktorí potom v jeho mene rozhodujú (prevažná väčšina demokratických krajín, napr. Česká republika). V reprezentatívnych demokraciách je najvyšším zastupiteľským orgánom parlament - hovorí sa potom o parlamentnej demokracii.
[upraviť] História
[upraviť] Pravek
Najstaršie demokracie boli tzv. vojenské demokracie v období praveku. Moc bývala reprezenotvaná dvojako:
- Rada starších
- Kráľ (náčelník)
V oboch prípadoch sa musel kráľ alebo rada opierať o podporu dostatočne vplyvnej skupiny, ktorá bola mocnejšia ako zvyšok. V tomto prípade to boli bojovníci. Ten, kto mal na svojej strane najviac bojovníkov, mohol vykonávať moc. Princíp väčšiny nemusel nevyhnutne platiť, keďže títo bojovníci mohli mať bojovú hodnotu rôznu. Zvyšok komunity, ktorý nedokázal alebo nevedel túto skupinu ohroziť, sa do mocenského alebo rozhodovacieho procesu zvyčajne nezapájal.
Väčšinový princíp sa postupne vyvíjal na základe faktu, že kvalitatívna úroveň bojovníkov sa v rámci komunity postupne viac menej vyrovnávala, k čomu prispieval aj nárast komunity (keď udatní jednotlivci hrávali čoraz menšiu rolu). Väčšinový princíp sa postupne upevnil aj za pomoci zvykového práva.
Tento princíp mocenskej demokracie, ktorá sa nazýva tiež aristokracia, sa v princípe zachoval až do 19. storočia. A hoci to znie neuveriteľne, vyskytoval sa i vo forme väčšiny známych monarchií. Hoci tento model vykazoval vysokú úroveň stability, vytesňoval z rozhodovacieho procesu nezriedka intelektuálne najproduktívnejšie skupiny obyvateľstva, čo malo za následok dlhodobé deformácie v mentalite komunity a spomalenie jej celkového intelektuálneho vývoja (t.j. vedy a vzdelávania), alebo dokonca jeho dlhodobý úpadok.
[upraviť] Starovek
Prvá známa demokracia, antická, vznikla v gréckych mestských štátoch (najmä v Aténach) a trvala približne 100 rokov – od polovice piateho do polovice štvrtého storočia pred naším letopočtom. Vzťahovala sa iba na slobodných mužov, ktorí mali občianstvo mestského štátu. Občianske práva sa nevzťahovali na časť slobodných mužov, na ženy, prisťahovalcov, cudzincov a na otrokov. Z pôvodne priamej antickej demokracie sa postupom času vo väčších gréckych mestských štátoch (najmä v Aténách) vyvinula demokracia zastupiteľská. Tá sa potom uplatnila aj v politickom systéme rímskej republiky.
[upraviť] Stredovek
Keďže demokracia je principiálne systém, ktorý ťažko vzniká ale ľahko padá, po páde rímskej republiky a jej nástupcu, rímskeho impéria, až do 19. storočia žiadna demokracia nevznikla. Ak áno, tak najmä v období renesancie (napr. Florentská Republika, Ambrózska Republika a iné.) v severnom Taliansku, nadväzujúc na určitú tradíciu, avšak nikdy sa dlho neudržali. Taktiež v iných štátoch existovala demokracia nanajvýš len na úrovni samospráv, i to mala bližšie k aristokracii, prípadne plutokracii.
[upraviť] Francúzska revolúcia
Francúzska revolúcia, hoci nemala prvenstvo (viď Americká revolúcia), je dôležitým medzníkom v dejinách demokracie. Nie pre stálosť jej výsledkov, ale ukázala v časovej lupe princípy vzniku a zániku tohoto zriadenia.
Predpoklady vzniku boli:
- Mocenské zložky štátu prestali byť monopolom aristokracie
- armáda bola z veľkej časti ľudovou,
- príchod strelných zbraní storočia skôr - strelné zbrane nevyžadujú až taký komplikovaný výcvik, naproti tomu masovosť
- Chod štátu a jeho mocenských zložiek už oveľa viac závisel od produktívnych zložiek obyvateľstva
- A znovu - i produktívne zložky obyvateľstva sa už mohli kedykoľvek zmôcť na ozbrojený odpor, pričom ozbrojené zložky, z veľkej časti tiež z väčšinových skupín obyvateľstva, ich v tom spravidla podporovali
Avšak z týchto podmienok vyplývali ďalšie podmienky na jej udržanie a chod
- Potreba spoločných záujmov
- Pri rozdielnych záujmoch zas nevyhnutnosť dohody a konsenzu
[upraviť] Ďalšie použitie termínu demokracia
Podľa formy politického rozhodovania je možné demokraciu ďalej rozdeliť na:
- väčšinová (majoritná) demokracia - v praxi používa niektoré mechanizmy priamej demokracie za účelom presadenia väčšinového rozhodnutia ľudu
- pluralitná (konsenzuálna) demokracia - politické rozhodovanie je výsledkom sporu a dohody zúčastnených skupín či jednotlivcov, podiel na rozhodovaní majú aj nepriamo zúčastnené záujmové a nátlakové hnutia
- konsociačná demokracia - cez zásadnú nejednotnosť a nemožnosť efektívneho použitia predošlých spôsobov je rozhodovanie uskutočňované cez dohodu úzkych a uzatvorených záujmových skupín
Slovo demokracia majú v názve niektoré politické myšlienkové smery:
- kresťanská demokracia (reprezentovaná ľudovými stranami) je konzervatívny prúd pravého stredu, ktorý vychádza z tradičných kresťanských, najmä katolíckych hodnôt, ako je napr. umiernená a sociálna trhová ekonomika.
- sociálna demokracia je ľavicový politický smer presadzujúci sociálny štát, v ktorom sú trhové mechanizmy podriadené štátnej sociálnej politickej koncepcii. (Sociálna demokracia je tradičné označenie demokratických ľavicových strán v germánskych krajinách; v románskych krajinách sa im naopak zvyčajne hovorí socialistické.)
Sociálna demokracia čiastočne vychádzajú z ideí utopického socializmu presadzuje priemyslovú (výrobnú) demokraciu, v ktorej sa robotníci podieľajú na riadenie podnikov, prostriedkom k tomuto je stav, keď zamestnanci sú zároveň akcionári svojho zamestnávateľa. Príklady možno nájsť vo Francúzsku, USA a Spojenom kráľovstve.
Po roku 1945 bol v niektorých komunistických režimoch, najmä vo východnej Európe, používaný termín ľudová demokracia, ktorý mal podľa marxizmu-leninizmu označiť vzťahy medzi revolučným prevzatím moci a vybudovaním „socializmu“, keď ešte boli zachované niektoré „predrevolučné“ mechanizmy.
Vo štátoch, kde sa establishment stotožňoval s demokratickými princípmi len formálne, je možné hovoriť o autoritatívnej (riadenej) demokracii. Pri formálnom rešpektovaní najmä, alebo iba, zásady slobodných či poloslobodných volieb sú potlačené niektoré ľudské práva alebo ich väčšina, a skutočnú moc má vláda silnej ruky. Často je nemožné takúto „demokraciu“ odlišovať od diktatúry. Príkladom sú niektoré juhoamerické a africké krajiny v 2. polovici 20. storočie. K autoritatívnej demokracii malo blízko aj česko-slovenská druhá republika, Miloševičova Juhoslávia, v súčasnosti napríklad Lukašenkovo Bielorusko.
[upraviť] Rôzne interpretácie pojmu
Na Západe sa zväšsa pod pojmom demokracia rozumie liberálna demokracia. Niekedy je potrebné oddeliť demokraciu (ako spôsob vlády) od slobody (ako spôsob myslenia). Niektorí autori, napríklad Fareed Zakaria zdôrazňujú, že demokracia je veľmi rozšírený spôsob vlády, nie vždy ale prináša aj slobodu. Upozorňuje napríklad na to, že niektoré vlády sú demokraticky zvolené, ale nedodržiavajú napríklad práva menšín (najmä nacionalistické štáty). Takéto demokracie nazýva „tyraniou väčšiny“ (ochlokracia).
[upraviť] Názory na demokraciu
Podľa Sartoriho): je demokracia zo všetkých politických systémov najviac závislá od jasného myslenia, od zopovedného a primeraného pochopenia. Ak je teda tak, dnes je najviac potrebné uviesť do poriadku a prehľadnosti pomotané tkanivo argumentov o tom, čím by demokracia mala byť, čím môže byť, čím nie je a čím by sa nemala stať... A toto by moja teória demokracie mala predovšetkým určiť. Do akej miery obrat v roku 1989 a pád komunistických režimov ovplyvní teóriu demokracie? Myslím si, že je potrebný čas, aby sa to dalo povedať. V súčasnosti je isté, že teória liberálnej demokracie obstála a naopak, teoretizovanie o komunistickej demokracii inkasovalo smrteľný úder. Znamená to, že nemá zmysel, aby sme sa v perspektive smerom k roku 2000 natoľko zaoberali marxizmom? Na tuto otázku odpovedám, že koniec ideológie (marxizmu) má dve polohy. Ideológia sa môže oficiálne zrútiť - so sklonenou zástavou a stíchnutými bubnami - a napriek tomu prečkať nezranená vo svojich podobách, nanávistiach a láskach. Skutočne porážka v bitke môže vystupňovať potlačené fóbie. Potom je tu stále poloha recidivy, spočívajúca v tvrdení, že chyba bola v uplatnení, nie v ideách a ideáloch. V tomto prípade je dôležité ukázať, že aj idey boli nesprávne uchopené, a že to, čo bolo dnes uznané post factum, pod účinkom sily faktov, bolo už dávno presne predpovedané ante factum. Stále si teda myslím, že teória liberálnej demokracie musí byť chápaná v kontexte jej zápsov počas posledných stopäťdesiatich rokov.... Chybné predstavy o demokracii ju vedú ku skaze.
[upraviť] Poznámky
- ↑ Samozrejme sa myslí fungujúca demokracia
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Demokracia
