Cár
Z Wikipédie
Cár bol oficiálny titul panovníka v Rusku a Bulharsku, ktorý pochádza z latinského slova caesar, cisár.
[upraviť] Rusko
V Rusku začal ako prvý používať titul cár neoficiálne veľké knieža moskovské Ivan III., ale iba v diplomatickom styku s menej významnými štátmi, napríklad s Livónskom. Roku 1514 použil jeho nástupca Vasilij III. titul „cár a vládca celej Rusi“ („car i gosudar vseja Rusii“) v návrhu rusko-habsburskej spojeneckej zmluvy, ktorú v tejto podobe potvrdil cisár Maxmilián I. Habsburský. (To neskôr využil Peter I. Veľký, ktorý sa snažil oddôvodniť starobylý nárok ruských cárov na cisársku hodnosť). Oficiálne sa za ruského cára dal korunovať ako prvý v roku 1547 Rurikovec Ivan IV. Hrozný. Titul cár sa používal do roku 1721 (Peter Veľký), kedy bol nahradený titulom imperátor ("Z milosti božej, MENO, všeruský Imperátor/Imperátorka a Samovládca/Samovládkyňa"). Neformálne a úplne nesprávne sa aj namiesto titulu „imperátor“ používa výraz „cár“, ktorý v tom čase ale mal iný význam. Posledným ruským imperátorom bol Mikuláš II. z romanovskej, respektíve holštajnsko-gottorpskej dynastie, zosadený v roku 1917.
[upraviť] Bulharsko
V Bulharsku prijal ako prvý titul cára (basilea) Bulharov knieža Simeon I. v roku 917 v snahe vyrovnať sa, potom ako dosiahol víťazstvo nad byzantským vojskom pri Anchiale, konštantínopolskému panovníkovi. V roku 1018 prvé bulharské cárstvo zaniklo a Bulharsko sa stalo súčasťou Byzantskej ríše. Ku vzniku druhej bulharskej ríše došlo v roku 1186 pod vládou cárov z dynastie Asenovcov. Ani tá však nemala dlhé trvanie. Rozpadla sa koncom 14. storočia pod náporom osmanských Turkov. Samostatný bulharský štát bol obnovený ako kniežatstvo koncom 19. storočia. V roku 1908 prijal jeho vládca Ferdinand I. z Sasko-cobursko-gothajskej dynastie cársky titul. Posledným bulharským cárom bol v rokoch 1943–1946 neplnoletý Simeon II. Po návrate z exilu bol roku 2001 zvolený za predsedu bulharskej vlády.
