Antonín Bečvář
Z Wikipédie
| Antonín Bečvář | |
|---|---|
| český astronóm
|
|
| Narodenie | 10. jún 1901 Stará Boleslav |
| Úmrtie | 10. december 1965 Brandýs nad Labem |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
RNDr. Antonín Bečvář (* 10. jún 1901, Stará Boleslav – † 10. december 1965, Brandýs nad Labem) bol český astronóm a klimatológ. Dlhé roky pôsobil na Slovensku.
[upraviť] Život
Antonín Bečvář sa narodil v Starej Boleslavi (Česká republika). Vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde získal doktorát prírodných vied. Na Slovensku pôsobil od roku 1937 ako klimatológ Štátnych kúpeľov na Štrbskom Plese. Inicioval postavenie astronomického observatória na Skalnatom plese a bol jeho prvým riaditeľom (1943–1950). Založil tu tradíciu výskumu Slnka a medziplanetárnej hmoty. Už od vzniku Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave prednášal astronómiu. V roku 1944 sa stal prednostom novozriadeného Astronomického ústavu PFSU a viedol ho až do roku 1952, keď sa ústav stal súčasťou novovytvorenej Katedry astronómie, geofyziky a meteorológie, ktorú viedol prof. Mikuláš Konček.
Zomrel 10. decembra 1965 v Brandýse nad Labem.
[upraviť] Práca
A. Bečvář vykonal dlhoročné systematické pozorovania slnečnej fotosféry, komét a meteoritov. Objavil kométy 1942 IV a 1947 III, viedol pozorovania meteorického roja Ursíd. Je autorom viacerých prác z meteorickej astronómie a hydrológie, filmov o vývoji oblakov, obrazových publikácií Vysoké Tatry (1948) a Atlas horských mrakov (1953). Najvýznamnejším jeho dielom sú štyri veľké astronomické atlasy vychádzajúce z originálnej koncepcie: Atlas Coeli Skalnaté Pleso (1948) s katalógom (1951), Atlas Eclipticalis (1958), Atlas Borealis (1962) a Atlas Australis (1964). Boli to najmodernejšie diela svojho druhu a vyšli aj v zahraničí. Stali sa základnou pomôckou vo hvezdárňach na celom svete a používajú sa dodnes. Medzinárodná astronomická únia na jeho pamiatku nazvala jeden z kráterov na odvrátenej strane Mesiaca Bečvář (1970).
[upraviť] Externé odkazy
- Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
