Anaxagoras

Z Wikipédie

Anaxagoras z Klazomen

Anaxagoras z Klazomen (v Malej Ázii) (* 500/497 pred Kr. – † 428/427 pred Kr.) bol grécky predsokratovský filozof, ktorý preniesol filozofiu z maloázijských miest do Atén, kde prežil tridsať rokov (480/460-450/430) a ktoré musel opustiť, pretože ho obvinili z bezbožnosti. Uchýlil sa do mesta Lampsakos, kde zomrel. Bol učiteľom a priateľom Perikla a priateľom Euripida. Jeho žiakom bol Archelaos a Metrodoros z Lampsaku.

[upraviť] Anaxagorova filozofia

Anaxagorova filozofia bola pokusom o prekonanie učenia eleatskej školy o jedinom nemennom bytí. Anaxagoras pokladal mnohotvárnosť a premenlivosť sveta, o ktorej nás informujú zmysly, za základný fakt a pokúsil sa ho vysvetliť. Súhlasil s Parmenidom v tom, že v skutočnosti niet vzniku a zániku, ale len miešanie a rozlučovanie.

Prírodné dianie, vznik a zánik vysvetľoval spájaním a rozdeľovaním nepatrných, nemenných, donekonečna deliteľných, kvalitatívne rozrôznených čiastočiek, ktoré nazýval „semená“ vecí (gr. spermata, neskôr sa vžil Aristotelov názov homoiomereiai). Každá jednotlivina obsahuje všetky druhy semien, rozdielnosť vecí je daná prevahou semien určitej kvality. Semenám je vlastná vnútorná tendencia spájať sa so semenami rovnakého druhu. Do pohybu uvádza tieto semená vonkajšia usporiadavajúca sila - rozum (nús), ktorý Anaxagoras charakterizoval ako najjemnejšiu látku. Rozum je vo vzťahu k pasívnym čiastočkám (látke) nielen hybným, ale aj vládnucím princípom.

Osud podľa neho neexistuje. Človek je na svete, aby rozpoznal jeho poriadok, čo je základom slobody.

Je po ňom pomenovaný kráter a Mesiaci.