Štít (geológia)

Z Wikipédie

Štít je veľká stabilná časť zemskej kôry, budujúca jadro kontinentu. Je tvorený najčastejšie prekambrickými kryštalickými vyvretými a vysoko premenenými horninami, ktoré sú obnažené priamo na zemskom povrchu. Na všetkých štítoch je vek týchto hornín väčší ako 570 miliónov rokov, niekedy dokonca 2 až 3,5 miliardy rokov. Od prekambria štíty neboli zasiahnuté taktonickým nepokojom. Štíty sú preto v dôsledku dlhodobej erózie pomerne rovinaté oblasti, kde neprebieha žiadna orogenéza, nevznikajú zlomy a aj ostatné tektonické procesy sa vyskytujú hlavne na ich okrajoch. V porovnaní s aktivitou na rozhraniach tektonických platní sú štíty veľmi pokojné a nevyskytujú sa tu prakticky žiadne zemetrasenia.

Termín štít v geológii po prvý krát použil H.B.C. Sollas v nemčine ako schild, v diele Tvár zeme tento termín neskôr použil aj Eduard Suess.

Obsah 1 Geologická stavba 1.1 Horninové zloženie 1.2 Tektonika 2 Štíty tvoriace tektonické platne 3 Zdroj

[upraviť] Geologická stavba

[upraviť] Horninové zloženie

V oblastiach štítov v zemskej kôre na povrch prenikajú staré prekambrické horniny. Môžu mať veľmi zložitú stavbu a pozostávať z rozsiahlych oblastí granitoidných hornín alebo premenených hornín ako sú granodiority a ruly tonalitického zloženia. Nachádzajú sa tu aj vrstvy usadených hornín, ktoré sú často obklopené sopečnými horninami alebo zelenými bridlicami (či zelenokameňmi). Tieto sú často rôzne metamorfované či už na úroveň fácie zelených bridlíc, amfibolitov alebo až do podoby najviac premenených granulitov.

Štíty sú väčšinou jadrami kontinentov, bývajú ohraničené vrstvami kambrických hornín. Ich stabilita vylučujúca vznik nových pohorí mala za následok, že ich erózia väčšinou pomerne dobre zarovnala, aj keď stále majú mierne zvlnený povrch. Pokrývajú ich sedimenty nachádzajúce sa na platformách. V oblasti platforiem možno štíty rozoznať podľa prítomnosti kryštalických hornín v podloží, prekrytých sedimentami. Štíty a platformy dohromady tvoria najstabilnejšie časti kontinentálnej zemskej kôry, takzvané kratóny.

[upraviť] Tektonika

Okraje štítov sú tvorené pomerne mobilnými zónami, kde prebiehajú intenzívne tektonické alebo platňové pohyby. Tieto oblasti sú tiež nazývané orogény, pretože v nich bežne dochádza k horotvornej činnosti - orogenéze.

Pohorie Ural na západe od Angarského štítu a Himaláje na juhu sú mobilné zóny, ktoré oddeľujú Baltský štít na západe od Indického štítu na juhu. Hranice štítov sú výsledkom geotektonických síl ktoré najprv spôsobili orogenézu a tým prebudovanie okrajových častí štítov a neskôr viedli k spojeniu štítov do jednej pevniny. Tieto procesy, predstavované nalepovaním (akréciou) mladších deformovaných hornín na štíty počas kontinentálnej kolízie, vlastne predstavujú vznik novej pevniny či kontinentov.

[upraviť] Štíty tvoriace tektonické platne

• Kanadský štít budujúci základ severoamerickej platne a tým aj väčšiny Severnej Ameriky. Siaha od jazera Superior ne juhu až po Arkické ostrovy na severe a od západnej Kanady na východ až do Grónska.
• Amazonský štít (tiež nazývaný Brazílsky štít) zaberá východný výbežok Južnej Ameriky. Hraničí s Guajanským štítom na severe a Platanským štítom na juhu.
• Baltický štít (niekedy tiež Fennoskandský štít) patrí k nemu časť Nórska, Fínska, Švédska, Ruská Karélia a polostrov Kola.
• Angarský štít na Sibíri, medzi riekou Jenisej na západe a Lena na východe, Severným ľadovým oceánom na severe a jazerom Bajkal na juhu.
• Africký štít (alebo tiež Etiópsky štít) tvorí základ Africkej platne.
• Austrálsky štít zaberajúci väčšiu časť Austrálie.
• Arabsko-nubíjsky štít v západnej časti Arabskej platne.
• Antarktický štít tvoriaci západnú časť Antarktídy
• Čínsko-kórejský štít v oblasti Číny a Severnej Kórey

[upraviť] Zdroj

Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Shield (geology) zverejneného na anglickej Wikipédii.