Štátne zásahy do ekonomiky

Z Wikipédie

Štátne zásahy do ekonomiky sú konkrétne úkony v rámci hospodárskej politiky štátu.

[upraviť] Oblasti použitia

Nedokonalosti trhového mechanizmu si podľa časti ekonómov vyžadujú občasné zásahy štátu. Vláda prispieva k odstraňovaniu príčin zníženej efektívnosti predovšetkým odstraňovaním prekážok konkurencie (antimonopolné opatrenia). Odstraňovanie negatívnych externalít (poplatky za znečisťovanie prostredia, pokuty, limity exhalátov atď). Štát musí reagovať aj na sociálnu nerovnosť. (prerozdeľovanie dôchodkov).

Inými slovami štátne zásahy do ekonomiky sú nevyhnutné tam, kde pôsobenie trhového mechanizmu je neefektívne, resp. tam, kde trhovým mechanizmus nepôsobí. Jednou z najvýznamnejších oblastí kde nepôsobí trhový mechanizmus je oblasť spoločenskej spotreby. Ďalej je to oblasť riešenia sociálnych otázok, investičné náročné akcie, oblasť medzinárodných ekonomických vzťahov, pri odstraňovaní, resp. zmiernení porúch spoločenského reprodukčného procesu, oblasti peňažného obehu a úveru a prostredníctvom rozpočtovej politiky.

Ak zhrnieme úlohy štátu možno zjednodušene rozdeliť na zákonodarnú úlohu a ekonomickú úlohu – centrálna banka. Poznáme tri funkcie ekonomických úloh štátu:

• alokačná funkcia – antimonopolné funkcie, zákonodarné aktivity. Štát rozdeľuje vzácne zdroje na rôzne alternatívne použitia
• distribučná funkcia – delenie dôchodkov, delenie platov v štátnej správe. Je náplňou sociálnej politiky štátu
• stabilizačná funkcia – je zameraná na zmiernenie cyklických výkyvov ekonomiky

[upraviť] Zásahy v oblasti medzinárodných vzťahov

Pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, tieto majú mnohotvárnu podobu, zahrňujú napr. medzinárodné tovarové, kapitálové, migračné vzťahy, vzťah vznikajúce na mikroúrovni aj na makroúrovni v procese rozvoja medzinárodnej deľby práce a špecializácie, medzinárodnú výmenu technik, vedy a technológie, rozličné formy spoločne organizovanej výroby atď. Na pozadí týchto skutočností sa v priestore svetového hospodárstva prehlbuje ekonomická interdependencia t.j. väčšia alebo menšia závislosť medzi jeho jednotlivými časťami, jednotlivým národnými ekonomikami. Ekonomická aktivita v rámci každej krajiny sa prostredníctvom existujúcich ekonomických spojení s vonkajším svetom premieta do postavenia a problémov iných ekonomík, a naopak, samo je ovplyvňovaná tým, čo sa deje za jej hranicami. Medzinárodné ekonomické vzťahy nie sú len produktom trhových síl, ale aj produktom štátnych intervenčných zásahov. Tam kde ani štátne zásahy nepostačujú, kde si samotná povaha problémov vyžaduje koordinovaný prístup a úsilie celého medzinárodného spoločenstva, vstupjú do ovplyvňovania reprodukčného procesu medzinárodné resp. nadnárodné organizácie (špecializované agentúry OSN –Charta OSN). Čoraz väčší význam dnes majú integračné organizácie. K riešenie globálnych problémov ľudstva sa vyvinuli politické nadnárodné organizácie.