Ľan siaty
Z Wikipédie
| Ľan siaty | |
|---|---|
.jpg/200px-Vlas_blauwbloeiend_(Linum_usitatissimum).jpg) Ľan siaty |
|
| Vedecká klasifikácia | |
| Doména | Eukaryoty |
| Ríša (regnum) | Rastliny Vegetabilia |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta |
| Skupina | Krytosemenné Angiospermae |
| Oddelenie | magnóliorasty Magnoliophyta |
| Trieda (classis) | magnólie Magnoliopsida |
| Čeľaď (familia) | ľanovité Linaceae |
| Rod (genus) | Ľan Linum |
| Druh (species) | Ľan siaty Linum usitatissimum |
| Vedecký názov | |
| ' Carl Linné, 1753 |
|
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
|
Ľan siaty (lat. Linum usitatissimum) je liečivá rastlina z čeľade ľanovité (Linaceae).
[upraviť] Opis
Ľan siaty je jednoročná bylina so štíhlou, vysokou stonkou, ktorá je v hornej časti väčšinou rozkonárená, a striedavými, čiarkovitými listami. Na konci stonky sa nachádzajú modré alebo biele kvety. Plod je tobolka s hnedými, lesklými semenami. Ľan je stará kultúrna rastlina, ktorá sa pestuje vo všetkých svetadieloch pre vlákna a olej.
Kultúrny ľan je možné rozdeliť z hospodárskeho hľadiska na: priadny, olejno-priadny, olejný. Semeno olejného ľanu obsahuje 30-40% tuku, 25% bielkovín a 8% vody. Kolovitý koreň olejného ľanu môže prerastať na hlbokých pôdach až do hĺbky 1,0 m, bočné korene tvoria jemnú rozvetvenú sieť do hĺbky 0,3 m. Pri priadnom ľane vyrastá jedna hlavná stonka, u olejného je rozvetvenie od spodnej časti stonky výrazné (viac výhonkov). Ľan je samo- a cudzoopelivou rastlinou. Farba semena (podľa odrôd) je rozdielna od žltej po stredne hnedú.
