Web - Amazon

We provide Linux to the World

ON AMAZON:


We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Sao Francisco - Wikipedia, entziklopedia askea.

Sao Francisco

Wikipedia(e)tik

Sao Francisco
São Francisco (pt)

São Francisco ibaia.

Kokapena Brasil
Luzera 2.830 km
Arroa 641.000 km²
Iturburua Serra da Canastra
Ibai ahoa Ozeano Atlantikoa


São Francisco ibaia Brasilgo ibaia da. Bere iturria Minas Geraiseko Serra da Canastra mendilerroan dago, 1.200 metrotako altueran, behin Bahia estatua zeharkatuta Pernambuco estatuarekin egiten du muga, gero Sergipe eta Alagoas estatuen artean ere egiten du muga Ozeano Atlantikoan ahoratu arte. Brasil "Aberriaren batasunaren ibaia"z (portugesez rio da integração nacional) ezizenaz ezaguna da.

Sao Francisco ibaiaren ibaiadar nagusiak honako hauek dira:

  • Paraopeba ibaia,
  • Abaeté ibaia,
  • Velhas ibaia,
  • Jequitaí ibaia,
  • Paracatu ibaia,
  • Urucuia ibaia,
  • Verde Grande ibaia,
  • Carinhanha ibaia,
  • Corrente ibaia, eta
  • Grande ibaia.

[aldatu] Historia

1501ean Amerigo Vespuciok bere bokalea esploratu zuenean, bertoko amerindiar tribuek Opará (euskaraz "Ibai-itsaso") deitzen zioten. Hala ere, Amerigo Vespuciok gaur egungo izena jarri zion, Asisko San Frantziskoren omenez. 1503an, Gonçalo Coelhok berriro bere bokalea esploratu zuen.

Portugalek XVI. mendean eskualdea kolonizatu zuen eta bokalean zeuden frantsesak kanporatu. Hurrengo mendean, kolonizazioa bukatu zuen bertoko amerindiar akabatuz. Eskualdean, ihesitako esklabo afrikarrek Portugalgo koroak menderatu ezin zituen bere errepublika askeak (quilombos) sortu zituzten. Portugaldarrek arazoak izan zituzten baita ere bokalean nederlandarrekin.

Static Wikipedia 2008 (March - no images)

aa - ab - als - am - an - ang - ar - arc - as - bar - bat_smg - bi - bug - bxr - cho - co - cr - csb - cv - cy - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - jbo - jv - ka - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nn - -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -
https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformativo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com