Zemplínske Jastrabie
Z Wikipédie
| Zemplínske Jastrabie | |
|---|---|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Košický |
| Okres: | Trebišov |
| Región: | |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | m n.m. |
| Rozloha: | km² |
| Počet obyvateľov: | 633 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 544035 |
| EČV: | TV |
| PSČ: | 076 04 |
| Telefónna predvoľba: | |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | |
| E-mail: | |
| Telefón: | |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Zemplínske Jastrabie je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Názov obce sa vyvíjal z pôvodného Jesterb, Jestreb (1332) cez Jeztreb (1405), Uherský Jastrab (1808), Jastrab (1920), Jastrabie (1927), až po súčasný názov Zemplínske Jastrabie, ktorý bol schválený po územnom členení r. 1960. V maďarskom listinnom materiáli sa používali dva názvy obce - starší Magyar Jesztreb a mladší - Magyarsas. Prvá pisomná zmienka o obci Jestreb je uvedená v pápežských desiatkoch z roku 1272 - 1290. Prvými známymi písomne doloženými vlastníkmi vlastníkmi jej majetkov boli Andrej Imreghi a Juraj Cséke r. 1419. Neskôr prešlo majetkové vlastníctvo na Paláczyovcov, ktorí ho odovzdali Dobovcom a Moňakyovcom. Koncom 70. rokov 15. storočia patrila prevažná časť majetku v obci Jánovi Czékeimu. Koncom 17. storočia panské sídlo a majetok od Keresztesyovcov zdedikla na Zemplíne vplyvná rodina Bernáthovcov. Prelomový bol pravdepodobne v tomto ohľade rok 1700, keď súpis uvádza, že Bernáth Gyözö a Július vlastnili v obci najväčšie majetky a starú kúriu, ktorú dal postaviť ešte Peter Bánffy. Bernáthovci ukončili jej rozsiahlu prestavbu v roku 1843. Rozhodujúci majetkový podiel v obci si zachovali. Rovnako ako iné zemplínske obce aj Zemplínske Jastrabie postihla v roku 1663 morová epidémia a rozboje súvisiace s epidémiou cholery a roľníckou revoltou v roku 1831. V prvej polovici 18. storočia došlo k veľkej migrácii obyvateľstva stredného Zemplína. Do polovice vyľudnených osád sa po protihabsburských povstaniach sťahovali slovenskí a ruthénski prisťahovalci. Matej Bel uvádza, že ruthénski prisťahovalci prevladali v Ujlaku (Novosad), Uherský Jestráb (Zemplínske Jastrabie), Garani (Hraň), Kyste, Gerčeli (Hrčeľ) a Čergove (Čerhov). Tieto migračné vlny potvrdzujú aj demografické údaje. V roku 1725 tvorilo obec 24 opustených a sedem obývaných domácností. Po spomínaných migračných vlnách žilo v roku 1787 v 79 domoch 469 obyvateľov a v roku 1828 v 82 obydliach 603 obyvateľov, t. j. toľko, ako v roku 1921. V rokoch predmníchovskej ČSR sa počet obyvateľov mierne zvýšil zo 603 (1921) na 705 (1940). Obyvateľstvo obce sa v priebehu historického vývoja zaoberalo poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, zeleninárstvom a vinohradníctvom. Časť obyvateľov pracovala ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatku gráfa Bernátha a u majetnejších roľníkov. Po viedenskej arbitráži 2.11.1938 bolo Jastrabie premenované na Magyarsas a pripojené k Horthyovskému Maďarsku. Patrilo do okresu Sátoraljaújhely. Na rozlohe obecného chotára 1866 katastrálnych holdov žilo v tomto čase v 144 domoch 719 obyvateľov, z ktorých sa 458 hlásilo k slovenskej, 256 k maďarskej, 4 k rusínskej a jeden k českej národnosti. Z hľadiska náboženskej príslušnosti sa 314 občanov hlásilo ku gréckokatolíckemu, 227 k rímskokatolíckemu, 136 k reformovanému a 42 k izraelitskému vierovyznaniu. Vývoja obce sa bolestne dotkla 2. svetová vojna. Pri prechode Červenej armády cez Ondavu koncom novembra a začiatkom decembra 1944 bola obec vystavená niekoľkým útokom delostrelectva, obeťou ktorých sa stali niekoľkí Jastrabčania. Na frontoch 2. svetovej vojny, hlavne v 1. Československom armádnom zbore, bojovali viacerí občania, z ktorých niektorí v boji proti fašizmu padli, iní sa vrátili s podlomeným zdravím. Vojaci 18. armády IV. ukrajinského frontu vstúpili do obce 1. decembra 1944. Na miesnom cintoríne bolo niekoľko hrobov padlých vojakov Červenej armády, ktoré sa nezachovali. Obecný chotár na ploche 1073 ha obhospodarovali v povojnových rokoch súkromne hospodáriaci roľníci. Časti občanov bola pridelená aj rozparcelovaná pôda po gráfovi Bernáthovi a ďalších veľkostatkároch. V roku 1950 vzniklo menšinové JRD, ktoré však nedosahovalo priaznivejšie hospodárske výsledky. Obrat nastal po roku 1957, keď sa rozšírila jeho členská základňa a skvalitnilo hospodárenie. Od roku 1965 sa JRD stalo súčasťou ŠM Michaľany (Veľaty), ktorý patril medzi najväčšie v okrese. Málo pracovných príležítostí nútilo Jastrabčanov hľadať si prácu v Trebišove, Košiciach a iných regiánoch. V dôsledku migrácioe obyvateľstva a jeho prirodzeného úbytku sa počet Jastrabčanov v rokoch 1970 - 1991 znížil o 136 obyvateľov. Keď v roku 1990 zo 413 občanov v produktívnom veku odchádzalo za prácou mimo obce 188 (60,1%), tak v roku 1991 už z 347 činných Jastrabčanov pracovalo mimo obce 202 (74,8%) obyvateľov. Národnostné zloženie obyvateľstvo sa od 70-ych rokov výraznejšie nezmenilo. Keď v roku 1970 bolo zo 735 obyvateľov 98,99% slovenskej národnosti, tak v roku 1991 z 599 občanov obce sa k tejto národnosti hlásilo 98,7%. Architektonickými dominantami obce sú kostoly. Najstarším z nich je pôvodne románsky kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Z ruthénskou kolonizáciou súvisela výstavba gréckokatolíckeho chrámu. Najmladším je rímskokatolícky kostol postavený v 80-ych rokoch. Súčasťou obecného chotára je lužný les na ploche 51,4 ha, ktorý bol vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu Zemplínska jelšina.
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
