Osuské
Z Wikipédie
| Osuské | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Trnavský |
| Okres: | Senica |
| Región: | Záhorie |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 218 m n.m. |
| Rozloha: | 11,6 km² |
| Počet obyvateľov: | 614 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 53 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 504602 |
| EČV: | SE |
| PSČ: | 906 12 (pošta Hradište pod Vrátnom) |
| Telefónna predvoľba: | 034 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | |
| E-mail: | |
| Telefón: | |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Ing. Anton Fiala |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Osuské je obec na Slovensku v okrese Senica. Kataster obce susedí s obcami Jablonica, Hradište pod Vrátnom, Prietrž a Hlboké. V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých postavený postavený pravdepodobne v rokoch 1619 – 1631 v renesančnom štýle, neskôr prestavaný do barokového štýlu a kaplnka sv. Bartolomeja z roku 1738.
[upraviť] Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci Osuské pochádza z roku 1262.
Obec Osuské sa rozprestiera na úpätí Malých Karpát. Pôvodná osada Ropov vznikla pravdepodobne na katastrálnom území v hone Pod kostolíkom, oproti súčasnej záhradkárskej osade Opendáky, pri rieke Myjava. Stála na rozmedzí terajších chotárov obcí Osuské a Prietrž na močaristej pôde. V tejto oblasti, kde má rieka Myjava plytké dno, sa často rieka vylievala zo svojho koryta. Preto sa osadníci rozhodli presťahovať na suché, vyššie položené územie. Toto územie nazvali Osušina. Bolo to asi okolo roku 1100. V 13. storočí obec patrila do majetkov rodu Kunta a pod názvom Oszusz patrila hradnému panstvu v Hlohovci. Zemepánmi tu boli Pállfyovci a Apponyiovci.
Neskôr bola obec premenovaná. Jej meno bolo Aszós , Osuska a od roku 1853 Oszuszkó. Dnešný názov Osuské obec dostala v roku 1920.
K obci patria osady Ropov, Paseka a v roku 1636 založená osada Rásnik. Bola to bol pôvodne panská záhrada, ktorú za dobré služby dostal od Pálffyovcov sluha Juraj Barcaj.
Obec bola rozdelená na dve časti, severná strana nazývaná aj Erdúcka patrila pod hrad Branč a južná strana Korlátska pod hrad Korlátko. Každá strana mala svojho richtára i bubeníka. V roku 1852 mala obec 910 obyvateľov. Z toho 27 domácností bolo poddanských a 26 želiarskych. Väčšina obyvateľstva bola rímskokatolíckeho vyznania, 40 obyvateľov bolo židovského vyznania.
Podľa cirkevných záznamov bol kostol postavený v rokoch 1619-1631, ale , v obecnej kronike sa nachádza údaj, z ktorého vyplýva , že v obci existoval katolícky kostol už pred rokom 1468. V kostole sa nachádza murovaný organový chór s datovaním 1844. Dva bočné oltáre pochádzajú z konca 18. storočia. Bola to ľudová rezbárska práca s nikou, v ktorej boli plastiky zo začiatku 20. storočia, kamenná baroková krstiteľnica lupeňovitého tvaru je z 2. polovice 18. storočia. Kostol je uprostred oploteného cintorína, niektoré zachované náhrobné kamene pochádzajú z 18.storočia. Zastupujúcim správcom katolíckej fary Osuské bol počas svojho správcovstva fary v Prietrži v rokoch 1805-1815 aj kňaz a spisovateľ Jozef Ignác Bajza. Na začiatku obce v časti "Výhony" sa nachádza zákonom chránená stáročná lipa. V Osuskom sa narodil Emanuel Lehocký (1876-1930) zakladateľ Slovenskej sociálnodemokratickej strany v 1905 roku a jej prvý predseda Výkonného výboru, ktorý sa podieľal na príprave Deklarácie slovenského národa vyhlásenej 30. októbra 1918 v Martine a bol zvolený za člena Výkonného výboru Slovenskej národnej rady. V rokoch 1920 až 1925 bol senátorom Národného zhromaždenia ČSR. Významným rodákom je aj Ing. Štefan Janšák (1886-1972) vedec-archeológ, stavebný odborník, diplomat, spisovateľ a významný štátny úradník rokoch 1918 - 1948, bol napr. tajomníkom Dočasnej vlády vedenej Vavrom Šrobárom v roku 1918, povereníkom SNR po roku 1945. Svoje prežité detstvo v Osuskom popísal v románoch "Boli časy boli .... " a "Posledný suplikant ". Počas medzivojnového obdobia zastával Štefan Janšák aj iné významné funkcie. Bol predsedom Spolku československých inžinierov na Slovensku, stal sa členom predsedníctva Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a Zväzu slovenských priemyselníkov. Dlhé roky bol predsedom spoločnosti Aliancie Francaise v Bratislave. Zaslúžil sa o otvorenie Gymnázia s francúzskym vyučovacím jazykom v Bratislave...
[upraviť] Pamiatky
- Kaplnka sv. Bartolomeja z roku 1666, ktorú dal postaviť Ján a Juraj Ďuriš
- Sochu Panny Márie dala postaviť Anna Malatinská
- Sochu sv. Vendelína dal postaviť Juraj Lukáček roku 1867 za to, že mu neuhynul žiaden dobytok
- Sochu sv. Trojice dal postaviť Ján Jarás s manželkou, pretože nemali deti
- Sochu sv. Floriána dal postaviť Albert Karell
- kríž na vrchu dala postaviť rodina Malatinských
- židovský cintorín za riekou Myjavou, ktorý je ale v zlom stave, zarastený krovinami
| Mestá a obce okresu Senica (2+29) | 31.12.2003 |
|
Bílkove Humence | Borský Mikuláš | Borský Svätý Jur | Cerová | Čáry | Častkov | Dojč | Hlboké | Hradište pod Vrátnom | Jablonica | Koválov | Kuklov | Kúty | Lakšárska Nová Ves | Moravský Svätý Ján | Osuské | Plavecký Peter | Podbranč | Prietrž | Prievaly | Rohov | Rovensko | Rybky | Sekule | Senica | Smolinské | Smrdáky | Sobotište | Šajdíkove Humence | Šaštín-Stráže | Štefanov |
|
