Máj 2008

[upraviť] Astronómia

31. máj: Terén pod americkou sondou Phoenix, z ktorého raketové pristávacie motory odfúkli povrchovú vrstvu, by pravdepodobne mohol obsahovať ľad. Či je svetlá plocha v blízkosti pristávacích nôh sondy skutočne vodný ľad, to potvrdia až výskumy v nasledujúcich dňoch. [1]

25. máj: Kozmická sonda Phoenix určená na prieskum planéty Mars po deviatich mesiacoch letu o 23:37 UTC úspešne pristála na povrchu planéty v oblasti severnej polárnej čiapočky. Space.com

21. máj: Planéta Mars vstúpila do hviezdokopy Jasličky (M 44) v súhvezdí Raka. Jeho prechod hviezdokopou trval vyše troch dní (do 25. mája). Stred hviezdokopy minula planéta iba o 1’.

20. máj: vedecký tím, ktorý má na starosti fotografickú stránku misie Cassini, uverejnil tretí atlas mesiacov Saturna, tentoraz ľadového mesiaca Dione. Atlasy sú prístupné pre vedeckú komunitu aj verejnosť prostredníctvom systému NASA Planetary Data System. spaceprobes.kosmo.cz

15. máj: Podľa najnovšej vedeckej hypotézy výskumníkov z University of Illinois a Case Western Reserve University vznikajú vo vnútri Merkúru železné vločky a padajú k stedu planéty podobne ako sneh. Pohyb týchto železných častíc by mohol vysvetľovať prítomnosť magnetického poľa Merkúra, ktorého pôvod doteraz nebol uspokojivo vysvetlený. Železné častice by sa mali pohybovať do stredu a kvapalina s vyšším obsahom síry na opačnú stranu, čím sa vytvára vodivý prúd a ako dynamo produkuje slabé magnetické pole. spaceprobes.kosmo.cz

14. máj: Vedci objavili pozostatky najnovšej supernovy, ktorá vzplanula v našej galaxii (Mliečnej ceste). Zvyšok po supernove má označenie G1.9+0,3 a nachádza sa v súhvezdí Strelca. Jej vek bol upresnený na 140 rokov. Samotný výbuch supernovy však nebol voľným okom pozorovateľný, pretože nám v jeho pozorovaní bránili mračná medzihviezdnej hmoty. Tento zvyšok po supernove bol objavený už v roku 1985, ale vtedy vedci predpokladali, že je oveľa starší.

6. máj: Tím astrofyzikov z Max Planck Institute for Extraterrestrial Physics objavil časť chýbajúcej neviditeľnej baryónovej hmoty. Objavená hmota je most horúceho plynu spájajúceho dve kopy galaxií Abell 222 a Abell 223. [2] [3]

14. máj: Z kazašského kozmodrómu Bajkonur o 20:22 UTC odštartovala nosná raketa Sojuz U a na obežnú dráhu vyniesla nákladnú loď Progress M-64, so zásobami pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu. So stanicou sa úspešne spojila o dva dni neskôr (16. mája o 21:39 UTC). (Space.com)

21. máj: Z plávajúcej plošiny Sea Launch o 9:42:59 UTC odštartovala raketa Zenit 3SL a na prechodovú dráhu ku geostacionárnej vyniesla telekomunikačnú družicu Spojených štátov Galaxy 18. Po 60 minútach a 48 sekundách letu rakety sa družica bez problémov odpojila od horného stupňa rakety. Spaceflight Now

23. máj: Z kozmodrómu Pleseck o 15:20:09 UTC odštartovala nosná raketa Rokot s horným stupňom Breeze-M a na obežnú dráhu vyniesla štyri družice: tri telekomunikačné družice typu Gonets-M a štvrtú Jubilejnyj, ktorá je určená okrem iného aj pre rádioamatérov. Spaceflight Now

25. máj: Kozmická sonda Phoenix určená na prieskum planéty Mars po deviatich mesiacoch letu o 23:37 UTC úspešne pristála na povrchu planéty v oblasti severnej polárnej čiapočky. Space.com

27. máj: Z čínskeho kozmodrómu Taiyuan o 3:02 UTC odštartovala nosná raketa CZ-4C a na polárnu obežnú dráhu vyniesla čínsku meteorologickú družicu Feng Yun 3A. Spaceflight Now

31. máj: Zo štartovacej rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska na Floride o 21:02 UTC odštartoval raketoplán Discovery so siedmimi astronautmi na palube. Cieľom misie STS-124 je pripojenie druhej časti japonského laboratória Kibó k ISS a výmena tretieho stáleho sčlena posádky. Space.com