Linková vrstva
Z Wikipédie
| Balík internetových protokolov |
|
Aplikačná vrstva HTTP, HTTPS, FTP, SSH, IMAP, SMTP, NNTP, IRC, SNMP, SIP, RTP, ... |
|
Transportná vrstva TCP, UDP, SCTP, DCCP, ... |
|
Sieťová vrstva IPv4, IPv6, ARP, ... |
|
Linková vrstva Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI, ... |
|
Fyzická vrstva RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485, ... |
Linková vrstva alebo spojová vrstva je druhou zo siedmych vrstiev modelu OSI a špecifikuje spôsob prenosu paketov fyzickou vrstvou, vrátane rámcovania (t.j. špeciálne bitové vzory označujúce začiatok a koniec paketu). Napríklad Ethernet má polia v hlavičke paketu, ktoré špecifikujú pre ktorý stroj alebo stroje v sieti sú pakety určené. Príkladom protokolov linkovej vrstvy sú Ethernet, Wireless Ethernet, SLIP, Token Ring a ATM.
PPP je o niečo zložitejší, keďže bol pôvodne špecifikovaný ako oddelený protokol bežiaci na vrchu iného protokolu linkovej vrstvy -- HDLC/SDLC.
Táto vrstva sa niekedy rozdeľuje ešte na Logical Link Control (riadenie logického spojenia) a Media Access Control (riadenie prístupu k médiu).
[upraviť] Funkcie
Tri základné funkcie zabezpečované linkovou vrstvou:
- rámcová synchronizácia – dáta sú vysielané v blokoch (rámcoch), pričom začiatok a koniec bloku musí byť ľahko identifikovateľný
- jednoduché riadenie toku – vysielacia stanica nesmie dáta vysielať rýchlejšie ako je prijímacia stanica schopná dáta prijímať
- kontrola chýb – musia byť detekované a pokiaľ možno opravené/odstránené chyby vzniknuté v prenosovom rámci
