Július Humaj
Z Wikipédie
Július Humaj | |
---|---|
slovenský generál, veliteľ Armády SR |
|
Narodenie | 7. november 1949 Galanta, Slovensko |
Pozri aj Biografický portál |
Generálporučík Ing. Július Humaj (* 7. november, 1949, Galanta) bol slovenský generál, veliteľ Armády SR.
Obsah |
[upraviť] Život
Narodil sa 7. novembra 1949 v Galante. V rokoch 1955 až 1964 navštevoval Základnú deväťročnú školu v Galante. Po absolvovaní strednej všeobecnovzdelávacej školy pokračoval v štúdiu na vojenských školách. V rokoch 1969 – 1971 absolvoval štúdium na Vojenskom učilišti vo Vyškove na Morave. Následne bol prijatý za vojaka z povolania v hodnosti poručík. Do roku 1975 pracoval vo funkciách veliteľa tankovej roty, náčelníka štábu tankového práporu a veliteľa tankového práporu 8. mechanizovaného pluku v Bratislave. V rokoch 1975 – 1978 absolvoval štúdium na Vojenskej akadémii M.F. Frunzeho v Moskve v Moskve. Následne do roku 1983 velil 103. tankovému pluku v Humennom. neskôr absolvoval dvojročný kurz na Vojenskej akadémii v Brne. V rokoch 1983 až 1984 pôsobil v skupine vševojskovej prípravy oddelenia bojovej prípravy na veliteľstve Východného vojenského okruhu v Trenčíne. Potom do roku 1989 ako zástupca náčelníka oddelenia bojovej prípravy na veliteľstve Východného vojenského okruhu. V rokoch 1989 až 1992 bol menovaný za náčelníka operačného oddelenia – zástupcu náčelníka štábu na veliteľstve Východného vojenského okruhu. Od 1. januára 1992 bol náčelník operačnej správy Vojenského veliteľstva Východ. Toho istého roku bol povýšený do prvej generálskej hodnosti a 20. júla ustanovený do funkcie veliteľa Vojenského veliteľstva Východ. 1. januára 1993 bol poverený funkciou veliteľa Armády Slovenskej republiky v Trenčíne. Od 18. marca do 1. septembra 1994 plnil túto funkciu, následne bol menovaný zástupcom náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky v Trenčíne. Je ženatý, má dve deti.
[upraviť] Miesta vojenského pôsobenia
Bratislava, Humenné, Trenčín, Vyškov na Morave, Brno, Moskva
[upraviť] Znalosť cudzích jazykov
[upraviť] Referencie
- Armádna ročenka 1993