Béla Bartók
Z Wikipédie
| Béla Bartók | |
|---|---|
 hudobný skladateľ |
|
| Narodenie | 25. marec 1881 Sânnicolau Mare, dnešné Rumunsko |
| Úmrtie | 26. september 1945 New York, USA |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Béla Bartók (25. marca 1881, Nagyszentmiklós vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku / dnešné Sânnicolau Mare v Rumunsku – 26. septembra 1945, New York, USA), je svetovo známym maďarským hudobným skladateľom 20. storočia. Svetový význam získal nie len ako skladateľ, ale zároveň ako výborný klavírista a uznávaný hudobný vedec. Od roku 1940 žil v exile v USA. Spoločne s Leošom Janáčkom a Zoltánom Kodálym patria ku skladateľom, ktorých výrazným zdrojom inšpirácie bola ľudová hudba.
Obsah |
[upraviť] Život a dielo
Béla Bartók, syn riaditeľa poľnohospodárskej školy školy a hudebného nadšenca, študoval po otcovej smrti od roku 1893 na gymnáziu v Prešporku. Matka bola učiteľkou a zabezpečila mu výučbu klavíra a harmónie u Lászó Erkela (maďarský pedagóg a zbormajster, od roku 1871 pôsobil v Bratislave). V rokoch 1899 – 1903 pokračoval Bartók v štúdiu na hudobnej akadémii v Budapešti; v kompozícii bol žiakom J. Koesslera.
Odpor k habsburskej nadvláde, obdiv k Lisztovi, príklad Straussovej symfonickej básne Život hrdinu a snaha komponovať v národnom štýle viedli ku vzniku symfonickej básne Košút (1903; 1904 v Manchesteru uviedol tiež Hans Richter – nemecký dirigent maďarského pôvodu, dirigoval napr. v Bayreuthu premiéru Prsteňa Nibelungov). V decembri 1904 dokončil Bartók v Bratislave lisztovskou Rapsódiu pre klavír a orchester op. 1. Keď zistil, že „maďarské piesne, mylne pokladané za ľudové, sú v skutočnosti viac či menej triviálnymi prostonárodnymi umelými piesňami …“, začal v roku 1905 spolu s Zoltánom Kodálym po maďarskom vidieku zber ľudovej hudby (3700 zápisov). Neskôr zo zrovnávacích dôvodov zbieral i piesne slovenské (3200), rumunské (3500); vydané v roku 1967), ale i arabské (65 z 1913), turecké (89 z 1935), ukrajinské, valašské, a iné. Stal sa v tomto svetovo uznávanou autoritou, jeho stúdie vyšli v rade štátov. Zo starobylých tonálných a rytmických štruktúr východoeurópskeho folklóru čerpal podnety pre svoju vlastnú skladateľskú tvorbu, ktorú chcel vymaniť z tradičních klišé dur – mollového systému. Povzbuzením mu bolo i poznanie diel Debussyho, rovnako uplatňujúceho pät- a celotónové tóniny.
Štýlová premena sa uskutočnila najprv v klavírnej tvorbe (14 bagatel, Dva rumunské tance aj.); dodatočnou inštrumentáciou vznikol z častí týchto skladieb cyklus Obrázky z Maďarska (1931). Klavírne Allegro barbaro (1911) šokovalo svojimi harmóniami a údernými rytmami. Bartókova jediná opera, baladicky ladená jednoaktovka Hrad kniežaťa Modrofúza (1911) sa ako všetky Bartókove javiskové skladby vysporiadava v symbolickej rovine s problémom osamelosti muža a s jeho konfliktným vzťahom k žene a krutému svetu; rozvíja lohengrinovský motív otázok, ktoré nemá žena klásť mužovi. V tejto línii pokračuje i tanečná hra vo forme jednoaktovky Drevený princ (1917) a jednoaktová pantomíma Zázračný mandarín (1919, neúspešná javisková premiéra v Kolíne n. R. 1926, definitívna verzia 1931). Toto vrcholné dielo, vyjadrujúce v dynamickej gradácii životodarnú silu milostného citu, tragicky ničeného neľudskou spoločnosťou, mohlo byť v Maďarsku uvedené až po roku. 1945, avšak úplne umelecky rehabilitovaná bola až v roku 1956.
V údobí Maďarskej republiky rád (1919) tvoril Bartók spolu s Kodálym a Ernem Dohnányim (maďarský klavírista, skladateľ a dirigent) jej hudebné direktórium. Aby unikol domácim útokom, vyžiadal si Bartók v roku 1920 na hudobnej akadémii, na ktorej od 1907 vyučoval hru na klavír, dovolenku a podnikol početné zahraničné turné ako klavírista, pri ktorých s ohlasom uvádzal vlastné skladby (v Československu v rokoch 1925, 1927, 1929, 1930).
V roku 1923 vznikla pri príležitosti 50. výročia spojenia Budapešti (z Budy a Pešti) Tanečná suita, ktorá v prevedení Českej filharmónie ( dirigent Václav Talich na pražskom festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súdobú hudbu v máji 1925 obrátila k Bartókovi pozornosť svetovej verejnosti. V októbri 1927 hral Bartók v Prahe s Českou filharmóniou svoj 1. klavírny koncert (1926). V roku 1928 koncertoval a prednášal v USA, 1929 v ZSSR.
V roku 1934 zanechal Bartók výučbu na hudobnej akadémii a ako pracovník akadémie vied sa venoval príprave edície maďarských ľudových piesní. Objavy nových možností hudobného zvuku priniesla Hudba pre sláky, bicie nástroje a čelestu (1936) a Sonáta pre dva klavíry a bicie nástroje (1937). Klasicky vyrovnaný 2. husľový koncert (1938) a mužné Divertimento pre sláčikový orchester (1939) uzavreli Bartókovu európsku tvorbu. V októbri 1940 opustil fašistické Maďarsko a odišiel do New Yorku, kde sa na univerzite ujal spracovania zbierky juhoslovanských ľudových melódií. Ochromený chorobou, dovŕšil svoje dielo Sonátou pre sólové husle (1944 na objednávku Yehudu Menuhina), 3. klavírnym koncertom (1945) a najmä myšlienkovo hlbokým a súčasne virtuóznym Koncertom pre orchester (1943). Cennou zložkou Bartókovho diela je šesť sláčikových kvartet (1919 – 39) a novátorsky poňaté klavírne cykly pedagogického zamerania (Pre deti, 1909; Mikrokozmos, 1926 – 39; Sonatina, 1915 aj.).
Ako intelektuálne mimoriadne vybavený autor dokázal Bartók zlúčiť množstvo rôznorodých prvkov v osobitý štýl, nesúci i silný emocionálny náboj. Pre svoj výzkum slovenských a rumunských píesní, pre antifašistický postoj a pokrokovú umeleckú orientáciu bol častým terčom útokov horthyovských šovinistov. Jeho zbierka slovenských ľudových piesní vyšla v roku 1959 v Bratislave, kde v ten istý rok vyšiel výber z jeho štúdií Postrehy a názory.
[upraviť] Prehľad najvýznamnejších skladieb
[upraviť] Klavírna tvorba
[upraviť] Komorná tvorba
- Sláčikové kvarteto č. 1, 1909
- Sláčikové kvarteto č. 2, 1917
- Sláčikové kvarteto č. 3, 1927
- Sláčikové kvarteto č. 4,1928
- Sláčikové kvarteto č. 5, 1934
- Sláčikové kvarteto č. 6, 1939
- Kontrasty pre klarinet, husle a klavír, 1938
[upraviť] Orchestrálna tvorba
- Scherzo pre orchester, 1901
- Symfónia "Košút", 1903
- Štyri kusy pre orchester, 1921
- Koncert pre orchester, 1945
[upraviť] Koncertná tvorba
- Koncert pre klavír a orchester č. 1, 1926
- Koncert pre klavír a orchester č. 2, 1931
- Koncert pre klavír a orchester č. 3, 1945
- Koncert pre husle a orchester č. 1, 1908
- Koncert pre husle a orchester č. 2, 1938
- Koncert pre violu a orchester
[upraviť] Balet
- Zázračný mandarín, balet-pantomíma 1927
- Drevený princ
[upraviť] Opera
- Hrad kniežaťa Modrofúza
[upraviť] Iné
- veľké množstvo aplikácí ľudových piesní a tancov najrôznejšieho pôvodu
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Béla Bartók
