Alexander I. (Bulharsko)

Z Wikipédie

Alexander I. Batenberg.

Alexander I. z Hessensko-battenberskej dynastie (* 5. apríl 1857, Benátky – † 17. november 1893, Graz) bol druhým synom princa Alexandra Hessenského a synovcom Alexandra II., ktorý vládol v Rusku.

V bulharských dejinách a v mysliach bulharského obyvateľstva je známy pod menom Alexander Batenberg. Hoci sa na bulharskom tróne zdržal iba sedem rokov do dejín Bulharska sa zapísal ako prvé knieža Bulharského kniežatstva po Osloboditeľskej vojne. Alexander I. Bateberg ostal navždy v mysli národa spojený s dvoma znamenitými udalosťami vtedajších dejín Bulharska. Stal sa symbolom slobody a nádeje, keď takmer po piatich storočiach nadvlády Osmanskej ríše sa zaslúžil sa o Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie na jeseň roku 1885 (6. september 1885) a zvíťazil v boji o slobodu bulharského národa v srbsko-bulharskej vojne (1885 - 1886).

[upraviť] Život

Narodil sa 5. apríla 1857 v Benátkach v Taliansku. Pochádzal z aristokratickej rodiny Hessensko-battenberskej dynastie, ktorá mu dala - podľa starej tradície dynastickej rodiny - to najlepšie vzdelanie. Študoval na vojenskej škole v Rusku v období, keď bulharský národ viedol boj o cirkevnné osamostatnenie sa a politickú slobodu. Keď v roku 1877 vypukla Rusko-turecká vojna sa Alexander ako nemecký princ a podporučík stal členom ruskej armády, s ktorou prešiel cez Dunaj na juh Bulharska.

Bohužiaľ, 17. novembra 1893 v Grazi vo veku 36 rokov knieža Alexader I. Batenbergský umrel. Jeho poslednou vôľou bolo, aby mu postavili skromnú hrobku, do ktorej 24. novembra 1893 preniesli jeho pozostatky. Hrobka sa dodnes nachádza v jeho mauzóleu na námestí Alexandra Batenberga v hlavnom meste Bulharska Sofii.

[upraviť] Politická kariéra

Bližšie informácie v článkoch: Berlínsky kongres, Zjednotenie Bulharska a Štátny prevrat v Bulharsku (1886)

Keď sa na Berlínskom kongrese v lete roku 1878 rozhodlo, že budúce knieža zjednoteného Bulharska by malo byť aristokratom (nie však z nejakej veľkej dynastickej rodiny vládnucej v Európe), Rusko a Veľké Sily sa rozhodli jeho kandidatúru na bulharský trón podporiť. Dňa 17. apríla 1879 ho ako 22 ročného poslanci 1. Veľkého národného zhromaždenia zvolili za prvé knieža Bulharského kniežatstva.

Počas svojej vlády sa aj napriek nesúhlasu s niektorými politickými krokmi Ruska snažil upevniť si moc v krajine, čím si na svoju stranu získal mnoho odporcov. Medzi bulharským obyvateľstvom bol však nepochybne populárny. Prvýkrát v dejinách krajiny zviedol tzv. sťažovací deň - stanovený deň v každom týždni, kedy obyvatelia z celého Bulharska mohli prísť predniesť svoje prosby, posťažovať sa a povedať kniežaťu, čo ich trápi.

Rok 1885 priniesol Bulharsku vážny boj o prežitie, avšak pri zjednotení krajiny ako aj pri srbsko-bulharskej vojne (1885 - 1886) sa Alexander I. zachoval ako naozajstný patriot a obranca pokusu o národné zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie. Táto obrana spoločného národného diela mu v krajine zvýšila autoritu, ale čím ďalej tým viac znepokojovala jeho odporcov. V noci z 9. - 10. augusta 1886 prívrženci ruskej politiky zorganizovali v krajine prevrat a zvrhli knieža z trónu. Hoci sa naňho ešte na chvíľu vrátil, bez pomoci Ruska už nebol schopný udržať si autoritu v Bulharsku, a tak 25. augusta 1886 s hlbokým rozčarovaním podpísal abdikačnú zmluvu so slovami „Boh, pomáhaj Bulharsku.“