Abov (župa)

Z Wikipédie

Abovsko-turnianska župa
Erb	Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha	3316 km²
Počet obyvateľov	202288 obyv.
Hustota obyvateľstva	61,0 obyv./km²
Centrum	Košice
Súčasné krajiny	Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie	Slováci 17,8% Maďari 77,4% Nemci 3,2%
Náboženské zloženie	Rímskokatolícke 58,4% Reformovaná k.c. 21,1% Gréckokatolícke 9,9% Evanjelické a.v. 3,4% Židovské 7,0%

Abov (staršie Abauj; po latinsky: comitatus Abaujvariensis, po nemecky: Neuburg or Abaujwar, po maďarsky: Abaúj) je názov komitátu, stolice a župy v Uhorsku, v súčasnosti je to neformálny slovenský región (približne mu zodpovedá turistický región Košice) a maďarský región. Označenie Abov sa v oboch štátoch používa tak pre historické územie, ako aj pre súčasnú jeho časť pripadajúcu na ich štátne územie.

Abovsko-turnianska župa vznikla v minulosti niekoľkokrát (naposledy v roku 1882) zlúčením Abova a Turne a bola to župa v Uhorsku, Česko-Slovensku a Maďarsku.

Obsah 1 Uhorský komitát/stolica/župa 1.1 Centrum 1.2 Rody vládnucich županov 1.3 Dejiny 1.4 Národnosti 1.5 Okresy 2 Slovenská župa 3 Pozri aj

[upraviť] Uhorský komitát/stolica/župa

Abovská župa susedila s Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Boršodskou a Turnianskou župou, Abovsko-turnianska župa (od roku 1882) so Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Boršodskou, Turnianskou a Gemersko-malohontskou župou. Abovom preteká rieka Hornád, Turňou Bodva.

[upraviť] Centrum

Administratívnym centrom Abova bol spočiatku hrad Novum Castrum (po maď. Újvár, neskôr Abaújvár), od r. 1262 Forró, neskôr sa menilo a od polovice 16. storočia bolo v Gönci. V polovici 17. storočia sa centrom stolice stali Košice.

[upraviť] Rody vládnucich županov

Dedičnými županmi Abovskej stolice boli Peréniovci (páni z Perína, Perényiovci).

[upraviť] Dejiny

Územie Abova bolo do druhej polovice 13. storočia súčasťou comitatus Novi Castri (pomenovaný po hrade Novum Castrum, ktorý sa neskôr začal volať po svojom zakladateľovi kráľovi Aba Samuelovi (1041-1044) ako Castrum Novum Abe či Abauyuare v súčasnosti Abaújvár), ktorý zahrňoval tiež Šariš a Heveš. Počas 13. storočia sa komitát Novi Castri zmenil na šľachtickú stolicu už pod názvom Abov (v tom čase sa oddelili od neho Šariš a Heveš).

Význam stolice stúpol počas protihabsburských stavovských povstaní, kedy stál na čele 13 severovýchodných uhorských stolíc, ktoré snemovali v Košiciach. za Gabriela Betléna (Mikulovský mier z r. 1622) a Juraja I. Rákociho (Linecký mier z r. 1645) patril Abov k Sedmohradskému kniežatstvu.

Počas reforiem Jozefa II. (1786-1790) sa Abov spojil s Turňou do Abovsko-turnianskej župy.

Abovská stolica sa v 18. storočí delila na štyri slúžnovské okresy:

• Füzerský (Processus Füzeriensis)
• Košický (Processus Cassoviensis)
• Čerhátsky (Processus Cserehatiensis)
• Sziszovský (Processus Sziszoviensis)

V r. 1773 pribudol piaty okres:

• Göncský (Processus Göncziensis)

Turecké nájazdy mali ničivé následky na počet obyvateľov stolice, rovnako ako stavovské povstania. Po Satmarskom mieri (1711) začali do Abovskej stolice migrovať Slováci zo severných stolíc, ale aj odchádzať ľudia do Zemplína a Boršódu.

V roku 1882 bol Abov opäť spojený s malou Turnianskou župou do Abovsko-turnianskej župy (predtým tiež v rokoch 1786-1790 a 1848-1859).

[upraviť] Národnosti

V Abovsko-turnianskej župe v roku 1910 prevažovalo maďarské etnikum. Slováci obývali prevažne severnú časť župy a v južnej (maďarskej) časti tvorili jazykové ostrovy a súvislé územie obývali v okolí Cserehátu. Nemci žili prevažne v okolí Vyšného a Nižného Medzeva.

[upraviť] Okresy

V r. 1910 bola Abovsko-turnianska župa rozdelený na slúžnovské okresy:

• Košice
• Füzér, centrum Ždaňa
• Cserehát, centrum Moldava nad Bodvou
• Turňa nad Bodvou
• Szikszó
• Gönc, centrum Abaújszántó

plus municipiálne mesto: Košice

[upraviť] Slovenská župa

V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa severná časť Abovsko-turnianskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska a južná časť Maďarska. Abovsko-turnianska župa na česko-slovenskom území ďalej existovala až do 31.12.1922, kedy sa stala súčasťou Košickej župy a niekoľko dedín Podtatranskej župy, ktoré zanikli r. 1928.

[upraviť] Pozri aj

• Turňa
• Zoznam obcí Abovskej župy

v • d • e Župy v Uhorskom kráľovstve v roku 1910

Abovsko-turnianska župa | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baranská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská župa | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-malohontská župa | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska župa | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská župa | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská župa | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská župa | Nitrianska župa | Novohradská župa | Oravská župa | Ostrihomská župa | Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska župa | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Siladská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská župa | Stoličnobelehradská župa | Šarišská župa | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská župa | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska župa | Turdsko-araňošská župa | Turčianska župa | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská župa | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska župa | Zvolenská župa | Železná/Vašská župa Chorvátsko-Slavónsko: Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)