19 Fortuna
Z Wikipédie
| 19 Fortuna | |
|---|---|
| Objavenie A | |
| Objaviteľ | John Russell Hind |
| Dátum objavenia | 22. august 1852 |
| Označenie planétok | A902 UG B |
| Kategória | planétky hlavného pásu |
| Orbitálne (obehové) vlastnosti C Epocha 22. október 2004 (JD 2453300,5) |
|
| Excentricita (výstrednosť) (e) | 0,159 |
| Veľká polos (a) | 365,235 Gm (2,441 AU) |
| Perihélium (q) | 307,028 Gm (2,052 AU) |
| Afélium (Q) | 423,443 Gm (2,831 AU) |
| Obežná doba (P) | 1393,378 d (3,81 a) |
| Priemerná obežná rýchlosť | 18,94 km/s |
| Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) | 1,573° |
| Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 211,379° |
| Argument perihélia (ω) | 182,091° |
| Stredná anomália (M) | 268,398° |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Rozmery | 225,0 km 1 |
| Hmotnosť | 1,2×1019 kg |
| Hustota | 2,0? g/cm³ |
| Povrchová gravitácia | 0,0629 m/s² |
| Úniková rýchlosť | 0,1190 km/s |
| Rotačná perióda | 0,3101 d (7,443 h) 2 |
| Spektrálna trieda | G |
| Absolútna veľkosť | 7,13 |
| Albedo | 0,061 3 |
| Priemerná povrchová teplota |
~180 K |
19 Fortuna je planétka v hlavnom pásme asteroidov. Zložením sa podobá trpaslíčej planéte 1 Ceres; má tmavý povrch pokrytý jednoduchými uhlíkatými látkami.
[upraviť] Histórie
Objavil ju J. R. Hind, a to 22. augusta 1852 na londýnskej súkromnej hvezdárni George Bishopa. Pomenoval ju po Fortune, rímskej bohyni šťastia.
[upraviť] Popis objektu
Táto planétka na základe spektroskopických prieskumov patrí do skupiny C, teda uhlíkatých objektov a to do podskupiny G, lebo v infračervenej oblasti boli zistené spektrálne pásy, zodpovedajúce chemickým väzbám C—H. Dá sa z toho usúdiť, že jej povrch obsahuje veľké množstvo tholínu, vznikajúceho fotolýzou uhľovodíkov pôsobením slnečného ultrafialového žiarenia a korpuskulárneho kozmického žiarenia. Ďalšie spektrálne pásy ukazujú na prítomnosť hydratovaných kremičitanov a oxidov železa. Je viac-menej dokázané, že sa jej povrch najviac blíži zloženiu chondritických meteoritov triedy CM. Niektorí astronómovia túto planétku dokonca spolu s 1 Ceres považujú za materské teleso uhlíkatých chonditov (napr. meteoritu Murchison).
V roku 1993 uskutočnil Hubbleov vesmírny ďalekohľad prvé podrobné pozorovania. Bolo zistené, že planétka má priemer asi 0,2 uhlovej sekundy a takmer guľový tvar. Pátranie po jej mesiacoch bolo bezvýsledné. Na upresnenie veľkosti tohto telesa bolo použitých niekoľko pozorovaných zákrytov hviezd.
[upraviť] Prieskum objektu
Táto planétka doteraz nebola skúmaná žiadnou pozemskou sondou. V 90. rokoch 20. storočia ruskí vedci v spolupráci s nemeckými ju navrhovali ako jeden z možných cieľov kozmickej misie na odobratie vzorky hornín vzhľadom k tomu, že sa pohybuje vo vnútornej časti hlavného pásu planétok a pretože pravdepodobne predstavuje charakteristického zástupcu triedy objektov s málo premeneným materiálom z doby formovania slnečnej sústavy. Bola tiež na zoznamu potencionálnych cieľov pozorovania zblízka neskôr zrušeného projektu sondy CRAF (Comet Rendezvous and Asteroid Fly-by).
