Štefanov
Z Wikipédie
| Štefanov | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Trnavský |
| Okres: | Senica |
| Región: | |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | m n.m. |
| Rozloha: | km² |
| Počet obyvateľov: | 1621 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 504904 |
| EČV: | SE |
| PSČ: | 906 45 |
| Telefónna predvoľba: | |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | |
| E-mail: | |
| Telefón: | |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Rudolf Polák |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Štefanov je obec na Slovensku v okrese Senica.
Prvá zmienka o vzniku obci sa viaže k vojenskej udalosti v roku 1092. Kráľ Ladislav I. vyjadril o obci Chepan pochválenie bojovníkov pokrstených Cyrilom a Metodom. Názov obce sa menil napr. Chepan, Chepanous, Stepano, Stepanov... V 13. a 14. storočí sa Štefanov hospodársky rozvíjal,neskôr v roku 1241 ho zničili mongolo-tatársky vpád. Obec sa začala znovu zveľaďovať. V 16. storočí sa rozšírilo pestovanie vinnej révy a v 17. storočí chov včiel. Dedina bola v roku 1585 zasiahnutá požiarom. Ďalej spomaľovali hospodarský rozvoj turecké výpravy a rôzne vojnové konflikty. Od roku 1848 sa obyvateľstvo živilo prevažne poľnohospodárstvom. Postupne v polovici 18. storočia sa tu začal chov oviec druhu merino.
1. svetová vojna zapríčinila veľa utrpenia, oveľa viac ako 2. svetová vojna. Polia boli neobrobené, obcou sa šírila choroba červienka. Začiatkom 20. storočia bolo v Štefanove veľa vinohradov. Štefanovské víno nieslo dobrú povesť. Pred I. svetovou vojnou dosahovala plocha vinohradov 80 ha. Vinohrady zanikli do konca 50. rokov. V 60. rokoch JRD znovu oživilo vinohradnícku tradíciu. Vysadilo približne 20 ha viníc. V obci sa nachádzali rôzny remeselníci ako napríklad krajčíri, remenári, stolári, kolári, kováči, holiči, pekári. Do I. svetovej vojny bolo v Štefanove 7 páleníc a tiež niekoľko tehelní. V roku 1937-1938 obec elektrifikovali. O výstavbu nového trojlodného kostola v neorománskom slohu sa zaslúžil František Malík v rokoch 1936-1937 (veža je staršia). Najkrajším prejavom kultúry boli ľudové zvyky z ktorých sa zachovali: chodzení herivaškú, chodzení turkú, pochovávaní basy a iné rôzne veselice.
V minulosti sa v obci ťažili suroviny: nafta, lignit, gazolín, metán. V súčasnosti je obec známa výrobou hasiacich prístrojov. V strede dediny preteká Štefanovský potok. Pri obci sa nachádzajú osady: u Horných, u Božkú,a u Hríchú, čo boli bývalé mlyny. Posledným mlynárom bol Ján Štefanovič, ktorý mlel za II. svetovej vojny na Tomšových mlyne.
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Mestá a obce okresu Senica (2+29) | 31.12.2003 |
|
Bílkove Humence | Borský Mikuláš | Borský Svätý Jur | Cerová | Čáry | Častkov | Dojč | Hlboké | Hradište pod Vrátnom | Jablonica | Koválov | Kuklov | Kúty | Lakšárska Nová Ves | Moravský Svätý Ján | Osuské | Plavecký Peter | Podbranč | Prietrž | Prievaly | Rohov | Rovensko | Rybky | Sekule | Senica | Smolinské | Smrdáky | Sobotište | Šajdíkove Humence | Šaštín-Stráže | Štefanov |
|
