Sfalerit
Z Wikipédie
| Sfalerit | |||
|---|---|---|---|
 |
|||
| (Zn,Fe2+)S | |||
| Trieda | Sulfidy a sulfosoli | ||
| Zaradenie | II/C.01-10 | ||
| Rok objavenia | 1847 | ||
| Pôvod názvu | z gr. sphaleros - bez olova | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | kubická | ||
| Bodová grupa | 43m | ||
| Priestorová grupa | F43m | ||
| Mriežkové param. | a=5,406 Å V=157,99 Z=4 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | masívny, zrnitý, vláknitý, tetraedrické, dodekaedrické kryštály | ||
| Zrasty | planárne zrasty podľa {111} | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | hnedý, červený, žltý, zelený, čierny | ||
| Farba vrypu | hnedobiely | ||
| Lesk | diamantový | ||
| Priesvitnosť | priesvitný | ||
| Index lomu | n=2,37-2,43 | ||
| Odrazivosť na vzduchu |
λ (nm) | R1 (%) | R2 (%) |
| 400 | 18,40 | - | |
| 420 | 18,20 | - | |
| 440 | 18,00 | - | |
| 460 | 17,70 | - | |
| 480 | 17,40 | - | |
| 500 | 17,10 | - | |
| 520 | 16,80 | - | |
| 540 | 16,60 | - | |
| 560 | 16,50 | - | |
| 580 | 16,40 | - | |
| 600 | 16,30 | - | |
| 620 | 16,20 | - | |
| 640 | 16,20 | - | |
| 660 | 16,10 | - | |
| 680 | 16,00 | - | |
| 700 | 15,90 | - | |
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5-4 | ||
| Hustota | 3,9-4,2 kg.dm-3 | ||
| Štiepateľnosť | dokonalá podľa {110} | ||
| Lom | nepravidelný | ||
| Ostatné | |||
| Rozpustnosť | v kys. chlorovodíkovej | ||
| Rádioaktivita | nerádioaktívny | ||
| Odrody a variety | |||
| kleofán, marmatit, příbramit (varieta so zvýšeným obsahom Cr) | |||
Sfalerit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky sulfid zinočnatý s prímesovu Fe - (Zn,Fe2+)S.
Obsah |
[upraviť] Charakteristika
Sfalerit známy svojou svetlou aj tmavou farbou tvorí tetraédrické aj dodekaédrické kryštály niekedy so zaoblenými plochami. Tento minerál však často máva aj zrnitý alebo celistvý habitus, prípadne môže tvoriť konkrécie. Jeho farba sa pohybuje od čiernej, hnedej, žltej až červenej, po zelenú, sivú a bielu. Vryp máva tmavohnedý až bezfarebný. Býva priesvitný až priehľadný a má mastný až diamantový lesk.
[upraviť] Vznik
Vzniká na hydrotermálnych rudných žilách spolu s dolomitom, pyritom, chalkopyritom, galenitom a inými sprievodnými minerálmi.
[upraviť] Poznávanie
Sfalerit vylučuje pri pôsobení zriedenej kyseliny chlorovodíkovej nepríjemný zápach pripomínajúci sírovodík. V čistej forme je netaviteľný, no so stúpajúcim obsahom železa sa taví čoraz ľahšie.
[upraviť] Výskyty na Slovensku
Banská Štiavnica, Jasenie, Rožňava, Švedlár, Vaľkovňa, ložisko Lívius-Samuel
