Októbrová revolúcia
Z Wikipédie
Októbrová revolúcia (alebo komunistami používaný termín Veľká októbrová socialistická revolúcia, inak aj Boľševická revolúcia) bol ozbrojený prevrat v Rusku, ktorý sa odohral 7. novembra 1917 (25. október podľa juliánskeho kalendára, ktorý vtedy v Rusku platil). Z iniciatívy vodcu niekdajšej boľševickej frakcie sociálno-demokratickej strany Ruska V. I. Lenina bola pripravená akcia, ktorá zásadne poznamenala dejiny 20. storočia.
Prevrat bol pomerne jednoduchý, pretože vláda Alexandra Kerenského už aj tak stratila všetok vplyv na udalosti v krajine. Podľa Leninovho bonmotu „strana našla moc pohodenú na ulici a jednoducho ju zdvihla“ boľševíkom stačilo ovládnuť hlavné komunikačné uzly v Petrohrade - nástupište, poštu atď. Len okolo Zimného paláca sa rozpútali sporadické strety, ale tamojší junkeri a ženský prápor sa čoskoro vzdali. Kerenskij medzitým utiekol, aby sa pokúsil získať na svoju stranu jednotky armády mimo mesta. Zvyšok Dočasnej vlády bol zadržaný v Zimnom paláci.
Pri prevrate využili boľševici aparát petrohradského sovietu, ktorý v septembri ovládli. Pretože v Rusku po februárovej revolúcii vznikol systém tzv. dvojvládia (Dočasná vláda + soviety), znamenalo to, že do svojej moci dostali jednu zo zložiek moci v krajine. Lenin trval na tom, že prevzatie vlády musí byť násilné, pretože vychádzal z marxistických predstáv proletárskej revolúcie.
Na rozdiel od februárovej revolúcie však nebola Októbrová revolúcia záležitosťou más, hoci sa komunisti snažili neskôr tvrdiť opak. Nebola ani záležitosťou sovietov, pretože tí už dávno stratili svoju autonómiu. V Petrohrade si veľa ľudí ani nevšimlo, že nejaká revolúcia prebieha. Onoho osudového dňa hrali normálne divadlá, vychádzali noviny a robotníci aj vojenská posádka sa k udalostiam stavali väčšinou nevšímavo. V Moskve sa síce v nasledujúcich dňoch trochu strieľalo, ale v iných mestách samozvané výbory a organizácie celkom plynule preberali moc. Na dediny sa samozrejme boľševický vplyv nevzťahoval, a tak to malo ešte nejaký čas zostať. Obzor roľníkov zväčša nesiahal ďalej ako k najbližšiemu mestu a celkom im chýbal zmysel pre abstraktné ideológie. Išlo im hlavne o to, aby získali pôdu veľkostatkárov a bolo im ľahostajné od koho. Lenin, ktorý si už vypožičal z programu strany eserov tie partie, ktoré sa mu hodili, bol ochotný ich hlad po pôde uspokojiť. A to bolo hlavné.
Úspech boľševikov umožnilo niekoľko faktorov:
- Počas ôsmich mesiacov od februárovej revolúcie sa celkom zrútil tradičný pilier starého Ruska - armáda. Nebolo teda nikoho, kto by prevrat potlačil.
- Boľševici šikovne využili vtedajšie volanie po mieri „bez anexií a kontribúcií“ - to, že vojnu v skutočnosti predĺžili, sa malo ešte len ukázať.
- Boľševici natoľko verili vo svoje „historické“ poslanie, že boli v tom čase snáď jedinou silou, ktorá mala jasný „program“ (hoci utopický). Chceli budovať nový svet, vystúpiť z vojny, zrušiť peniaze, vyvlastniť továrne a dúfali, že položia základy spravodlivej spoločnosti.
Októbrovou revolúciou však ich revolúcia ešte len začínala. Po celý ďalší rok museli zvládať jednu krízu za druhou a sami často neverili, že sa pri moci udržia. Vtedy sa už na rozdiel od „veľkého októbra“ naozaj bojovalo.
[upraviť] Úloha neruských etník
Súdobí analytici a denná tlač v dvadsiatych rokoch 20. storočia sa zaoberali aj otázkou úlohy neruských etník v procese revolúcie a formovania sovietskeho režimu. Zachádzali tak ďaleko, že uvádzali údajné počty nerusov a najmä Židov medzi revolučnými vodcami a fukncionármi.[1][2][3][4][5] Takémuto hodnoteniu sa nevyhol ani vtedajší poslanec Dolnej snemovne a neskorší britský premiér Winston Churchill.[6] Treba poznamenať, že antisemitizmus bol začiatkom 20. storočia bežnou doktrínou v dôsledku rozširenia rôznych rasistických teórií na konci 19. storočia. Po ruskej revolúcii v roku 1917 niektorí antisemiti začali vyhlasovať, že svetový komunizmus je dielom židovského spiknutia.[7] Tento fakt v podstatnej miere využili nacisti počas vpádu do ZSSR cez druhú svetovú vojnu, aby tak ospravedlnili svoje zločiny páchané na židovskom obyvateľstve.
[upraviť] Poznámky
- ↑ Encyclopedia Judaica. Jerusalem, 1971. Zväzok V, str. 792
- ↑ Encyclopedia Judaica. Jerusalem, 1971. Zväzok V, str. 792
- ↑ Encyclopedia Judaica. Jerusalem, 1971. Zväzok V, str. 793
- ↑ The National Geographic Magazine, May 1907, str. 313-314
- ↑ Wilton R.: Last Days of the Romanovs. George H. Doran Publishers: New York,1920. str. 184-185
- ↑ Illustrated Sunday Herald, 8. február 1920, str. 5
- ↑ Thernstrom, Stephan, ed. Harvard Encyclopedia of American Ethnic Groups, Belknap Press, 1980, str. 590. ISBN 0674375122 (en)
[upraviť] Pozri aj
- Vojnový komunizmus
- Ruská občianska vojna
