Nižnonovgorodské metro
Z Wikipédie
Nižnonovgorodské metro je sieť dvoch liniek podzemnej rýchlodráhy v Nižnom Novgorode. Má dĺžku 17 km a trinásť staníc, pričom denne prepraví okolo 150-tisíc ľudí.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Mesto s vtedajším názvom Gorkij malo v 70. rokoch 20. storočia okolo milión obyvateľov, čo kládlo veľké nároky na dopravnú sieť a zástupcovia mesta sa rozhodli situáciu riešiť. Medzi rýchlodrážnou električkou a podzemnou dráhou zvíťazilo metro a stavať sa začalo v roku 1976.
Výstavba prvého úseku linky Avtozavodskaja trvala 8 rokov, úsek mal dĺžku 7,8 km a mal šesť staníc, koncové stanice boli Moskovskaja v centre mesta a Proletarskaja v južnej časti, neďaleko vzniklo depo. Trať bola otvorená 20. novembra 1985, bol to desiaty systém podzemnej dráhy sprevádzkovaný vo vtedajšom ZSSR. Otvorenie neprebehlo hladko, pôvodne bolo naplánované na výročie októbrovej revolúcie, vzhľadom na komplikácie sa oneskorilo o dva týždne.
Prvá linka bola dvakrát predĺžená, prvýkrát v roku 1987 do stanice Komsomolskaja, druhýkrát v roku 1989 do stanice Park Kultury. Vzhľadom na pád ZSSR na začiatku 90. rokov 20. storočia sa mesto, podobne ako ostatné mestá v bývalom ZSSR, dostalo do problematickej ekonomickej situácie, termíny otvárania ďalších úsekov sa oneskorovali. Na konci roka 1993 dopravný podnik otvoril prvé tri stanice novej linky Sormovskaja, ktorá sa kríži s prvou linkou v stanici Moskovskaja kříží. Roku 2002 k Sormovskej linke pribudla stanica Bureviestnik, v súčasnosti sa pokračuje na stavbe ďalších staníc tejto linky.
Do budúcnosti existujú plány na rozšírenie siete na 60 km, obe linky sa majú predĺžiť a na druhej strane rieky Oka má vzniknúť tretia linka.
[upraviť] Chronológia otvárania jednotlivých úsekov
- 20. november 1985: Moskovskaja - Proletarskaja
- 8. august 1987: Proletarskaja - Komsomolskaja
- 15. november 1989: Komsomolskaja - Park Kultury
- 20. december 1993: Moskovskaja - Burnakovskaja
- 9. september 2002: Burnakovskaja - Bureviestnik
[upraviť] Linky
| # | Názov | Rok otvorenia | Počet staníc |
|---|---|---|---|
| 1 | Avtozavodskaja (rus. Автозаводская) | 1985 | 10 |
| 2 | Sormovskaja (rus. Сормовская) | 1993 | 4 |
| Celkom | 13 |
[upraviť] Vozový park
Vozový park metra tvoria súpravy série 81.717/714, produkované Mytiščinským závodom pri Moskve. Sú prevádzkované vo štvorvozňových súpravách. Napájanie je zabezpečené treťou prívodnou koľajnicou s napätím 825 V.
[upraviť] Externé odkazy
| Metrá v Európe a v okolitých štátoch |
|---|
|
Stredná Európa: Berlín • Budapešť • Praha • Serfaus • Varšava • Viedeň Západná Európa: Antverpy • Amsterdam • Bielefeld • Brusel • Charleroi • Frankfurt • Haag • Hamburg • Hannover • Kolín • Lausanne • Lille • Londýn • Lyon • Mníchov • Norimberg • Paríž • Rennes • Rotterdam • Rouen • Porýnie • Stuttgart Južná Európa: Alacant • Atény • Barcelona • Bilbao • Catania • Janov • Lisabon • Madrid • Marseille • Miláno • Neapol • Palma • Porto • Rím • Sevilla • Toulouse • Turín Severná Európa: Glasgow • Helsinki • Kodaň • Newcastle • Oslo • Petrohrad • Štokholm Východná Európa: Bukurešť • Dnepropetrovsk • Charkov • Kazaň • Kryvyj Rih • Kyjev • Minsk • Moskva • Nižnij Novgorod • Samara • Sofia • Volgograd Euroázia: Ankara • Baku • Bursa • Istanbul • Izmir • Jerevan • Afon Čyc • Tbilisi • Severná Afrika: Alexandria • Alžír • Káhira • Tunis |
