Nabonid
Z Wikipédie
Nabonid (po akkadsky Nabú-náʾid; v Biblii omylom zamenený za „šibnutého“ Nebukadnesara) bol posledný kráľ samostatného babylonského štátu. Vládol od roku 556 do 539 pred Kr..
Na trón ho asi dosadili priaznivci z kňažských a úradníckych kruhov. Pokračoval vo výbojoch do Sýrie (554 - 553 pred Kr.). Jeho matka bola kňažnou mesačného boha Sína v Charráne. Keďže podporoval rekonštrukciu chrámov boha Sína v Charráne a Uru, a preto opustil Babylon (kde ho zastupoval syn Bél-šar-usur (=biblický Belšasar)), a keďže v Babylónii zatiaľ vypukol hladomor, kňazi babylonského boha Marduka ho odsudzovali. Pretože sa teda nechcel vrátiť do Babylonu, dobyl západnú časť Arabského polostrova a v oáze Tajmá si postavil palác. 10 rokov sa tam zdržiaval.
Ďalším dôvodom jeho dlhého pobytu v Arábii bola snaha zorganizovať odpor voči na severe vznikajúcej Perzskej ríši, resp. pomoc pri zásobovaní hladujúceho Babylonu (cesty na východ ovládala Perzia). Keď totiž kráľ Médskej ríše vypovedal vojnu Novobabylonskej ríši, využil to roku 550 pred Kr. jeho dovtedajší perzský vazal Kýros II. z dynastie Achajmenovcov, ovládol Médsku ríšu a premenil ju na Perzskú ríšu. V roku 546 pred Kr. dobyl aj Lýdiu, a tým aj Malú Áziu. Nabonid sa síce rýchlo vrátil do Babylonu, ale už bolo neskoro. Na jeseň roku 539 pred Kr. Perzská ríša bez väčších ťažkostí dobyla Babylon. Babylončania nakoniec vpustili Kýrove vojsko do Babylonu bez boja a Nabonid bol zajatý. Nie je isté, či bol zabitý alebo poslaný do vyhnanstva. Tým sa skončili vlastné dejiny Mezopotámie, ktorá odvtedy už bola súčasťou mocnejších susedných útvarov.
