Karel Lamač
Z Wikipédie
| Karel Lamač | |
|---|---|
| český filmový herec, režisér, spevák a scenárista
|
|
| Narodenie | 27. január 1897 Praha, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko |
| Úmrtie | 2. august 1952 neďaleko Hamburgu, SRN |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Karel Lamač (* 27. január 1897, Praha – † 2. august 1952, neďaleko Hamburgu, SRN) bol významnou osobnosťou českej kinematografie.
Obsah |
[upraviť] Začiatky
Vyučil sa za lekárnika (rovnako ako jeho otec), omnoho viac ho však zaujalo umenie a ešte počas štúdia sa stal dirigentom filharmonického orchestra, neskôr začal vystupovať s ochotníkmi ako kúzelník. Počas stáži v Drážďanoch sa zoznámil s filmovaním a v priebehu prvej svetovej vojny natáčal v zákopoch aktuality, pričom často riskoval vlastný život.
[upraviť] Filmové pôsobenie
Po skončení vojny a návrate do vlasti (1918) sa osamostatnil a založil vlastný filmový ateliér Kavalírka.
Jeho prvým česko-slovenským filmom bol Vzteklý ženich (1919), ku ktorému napísal k nemu námet, scenár, bol režisérom a aj hercom - film sa však nezachoval.
Nemý film mu priniesol výrazné herecké uplatnenie, vytvoril obľúbenú filmovú dvojicu s pôvabnou Anny Ondrákovou (vlastným menom Anna Sofie Ondráková, v zahraničí známa ako Anny Ondra), spoločne hrali v: Chyťte ho (1924), Do panského stavu (1925), Pan táta Bezoušek (1926), Aničko vrať se! (1926), Kantor ideál (1932). Spolu založili spoločnosť Ondra – Lamač Film. Obaja boli do seba hlboko zamilovaní, no keď mu Anny navrhla manželstvo, odmietol ho s prísľubom do budúcnosti, vzhľadom na jeho enormné pracovné vyťaženie. Anny sa krátko nato vydala za známeho nemeckého boxera Maxa Schmelinga, čo Lamača značne zronilo.
On, Anny, režisér Václav Wasserman a kameraman Otto Heller boli v 20. rokoch odbornou kritikou i divákmi považovaní za silnú štvorku českého filmu.
Popularitu mu priniesla filmová úloha roztržitého docenta Bulfínka vo filme Na tý louce zelený (1936). Posledným česko-slovenským filmom, v ktorom sa objavil, bola komédia Milování zákázano (1938), v oboch filmoch mal na starosti (ako obvykle) i réžiu.
Už jeho režisérske prvotiny v Česko-Slovensku vzbudili široký ohlas, zaraďujú sa medzi ne nemé filmy Lucerna, Velbloud uchom jehly, Dobrý voják Švejk, Karel Havlíček Borovský. Ešte väčšie uznanie získal po nástupe zvukových filmov, najúspešnejšie boli tie, v ktorých hral Vlasta Burian: už prvý český zvukový film C. A K. polný maršálek (1930) vyvolal nečakaný úspech, ďalej Lelíček ve službách Sherlocka Holmese, Funebrák, Nezlobte dedečka, Ducháček to zařídí. Spoločne so svojím priateľom a žiakom Martin Fričom režíroval komédie: On a jeho sestra a To neznáte hadimršku. Obľúbené boli aj filmy Důvod k rozvodu, Pozor straší. Nakrúcal aj v zahraničí - Nemecku, Francúzsku, Anglicku i v USA. Jeho posledným českým filmom bola komédia U pokladny stál s Vlastom Burianom (1939).
Pred nacistickým nebezpečenstvom emigroval do Holandska, neskôr do Belgicka a Francúzska, kde opäť nakrúcal. Po napadnutí Francúzska odišiel do Anglicka, kde pôsobil u armády (R. A. F.) a nakrúcal dokumenty zo života česko-slovenských vojakov. Pozornosť vzbudila protinacistická satira Švejk bourá Německo (1943), v ktorej si zahral neskorší česko-slovenský minister zahraničných vecí Jan Masaryk.
Lamačov oduševnený hlas sa hodil do dokumentárnych filmov, ktoré boli pripravované na uvedenie do oslobodeného Česko-Slovenska. Po skončení vojny sa vrátil do vlasti, ale hned zasa emigroval, zo strachu z komunistického prevratu. Spočiatku pôsobil vo Francúzsku, neskôr žil niekoľko rokov v USA, kde pracoval na novinkách a vynálezoch v oblasti filmu a televízie. Po ukončení aktívnej činnosti sa presťahoval do nemeckého Mníchova.
[upraviť] Úmrtie
V roku 1952 išiel navštíviť svoju životnú lásku Anny Ondrákovú na jej farmu neďaleko Hamburgu. Pri stretnutí bol však veľmi rozrušený a v jej náručí zomrel.
[upraviť] Zhrnutie tvorby
Lamač sa podieľal na viac ako 260 filmoch (okolo 100 ich režíroval, v 50 hral, k 20 napísal scenár, pri 7 bol autorom námetu, u 4 bol strihačom, v 4 spieval, v 2 bol autorom piesní. Napísal aj jednu z prvých českých kníh o filme: Jak se píše filmové libreto, v ktorej zhromaždil svoje dlhoročné skúsenosti.
[upraviť] Filmografia
[upraviť] Réžia
- 1919 – Vzteklý ženich
- 1919 – Akord smrti
- 1920 – Gilly poprvé v Praze
- 1921 – Otrávené světlo
- 1922 – Drvoštěp
- 1924 – Bílý ráj
- 1924 – Chyťte ho!
- 1925 – Karel Havlíček Borovský
- 1925 – Lucerna
- 1925 – Hraběnka z Podskalí
- 1926 – Dobrý voják Švejk
- 1926 – Švejk na frontě
- 1926 – Velbloud uchem jehly
- 1926 – Pantáta Bezoušek
- 1927 – Sladká Josefínka
- 1927 – Květ ze Šumavy
- 1928 – Dcery Eviny
- 1928 – Hřích
- 1929 – Hříchy lásky
- 1930 – C. a k. polní maršálek
- 1931 – Er und seine Schwester
- 1931 – On a jeho sestra
- 1931 – To neznáte Hadimršku
- 1932 – Lelíček ve službách Sherlocka Holmese
- 1932 – Funebrák
- 1933 – Dobrý tramp Bernášek
- 1933 – Jindra, hraběnka Ostrovínová
- 1934 – Polská krev
- 1934 – Nezlobte dědečka
- 1936 – Na tý louce zelený
- 1937 – Důvod k rozvodu
- 1938 – Milování zakázáno
- 1938 – Ducháček to zařídí
- 1938 – Lucerna
- 1938 – Pozor, straší
- 1938 – Slávko, nedej se!
- 1939 – U pokladny stál
[upraviť] Herecké úlohy
- 1919 – Vzteklý ženich
- 1919 – Utrpením ke slávě (českobratrský písmák + ďalšie dve role)
- 1919 – Aloisův los (Aloisův přítel Jirka)
- 1919 – Akord smrti (virtuóz Aleš Ajval)
- 1919 – Palimpsest
- 1919 – Probuzené svědomí (Daniel Žalén)
- 1919 – Gilly poprvé v Praze (strýko Hron)
- 1919 – Zlatá žena (Orlíkov soused)
- 1919 – Tam na horách (maliar Jaromír Hanuš)
- 1919 – Zpěv zlata (chemik Edgar Zoran)
- 1919 – Setřelé písmo (sochár Šalda)
- 1920 – Magdalena (Jiří)
- 1921 – Ukřižovaná (dôstojník Karel Vyšín, študent Jan)
- 1921 – Příchozí z temnot (Ješek Dražický, prichádzajúci z temnôt)
- 1921 – Otrávené světlo (Ing. Milan Bell)
- 1921 – Souboj s Bohem (Ing. Hamr)
- 1921 – Děvčata, vdávejte se! (hudobný skladateľ Horák)
- 1922 – Sněhulka a sedm trpaslíků
- 1922 – Sněhová Růženka (dedinský mladík)
- 1922 – O zázračném květu
- 1922 – Maharadžovo potěšení (maharadža Mamlas Bej)
- 1922 – Mrtví žijí (dr. Jiljí Dubín)
- 1922 – Poslední polibek (konzervatorista Roman Trojský)
- 1922 – Koryatovič (Fedorov priateľ)
- 1922 – Drvoštěp (Karel Svansen)
- 1923 – Tu ten kámen (učenec Drtichlup)
- 1923 – Muž bez srdce (princ Edgar z Georgie)
- 1923 – Únos bankéře Fuxe (Tom Darey)
- 1924 – Dáma z baru (Mario Zeman)
- 1924 – Bílý ráj (Ivan Holar)
- 1924 – Dvojí život (opilec v kaviarni U slunce)
- 1924 – Chyťte ho! (sochár Johnny Miller)
- 1924 – Hříchy v manželství (Mario Zeman)
- 1925 – Vdavky Nanynky Kulichovy (Václav Vejlupek)
- 1925 – Svatební košile (umrlec)
- 1925 – Karel Havlíček Borovský (Havlíčkov brat František)
- 1925 – Šest mušketýrů (slobodník Donát)
- 1925 – Syn hor (Frank Solar)
- 1925 – Lucerna (učitelský mládenec Zajíčak)
- 1925 – Do panského stavu (Václav Zdeborský)
- 1925 – Josef Kajetán Tyl (František Palacký)
- 1925 – Hraběnka z Podskalí (gróf Viktor z Renné)
- 1926 – Dobrý voják Švejk (hostinský Palivec, nadporučík Lukáš)
- 1926 – Švejk na frontě (nadporučík Lukáš)
- 1926 – Velbloud uchem jehly (Alík Vilím)
- 1926 – Pantáta Bezoušek (Jiří Králiš)
- 1926 – Aničko, vrať se! (tulák Petr, Jiří Landa)
- 1926 – Osm srdcí v plamenech (domáci učiteľ)
- 1927 – Sladká Josefínka
- 1927 – V panském stavu (dr. Václav Zdeborský)
- 1927 – Květ ze Šumavy (syn drožkára, Dr. Jiří Kalvoda)
- 1928 – Dcery Eviny (malíř Rudolf Romain)
- 1928 – Páter Vojtěch (Dvoreckého syn Vojtěch)
- 1929 – Pražské švadlenky (pekárov syn Jeník)
- 1929 – Adjunkt Vrba (adjunkt Karel Vrba)
- 1929 – Starý hřích (Karel Horyna)
- 1932 – Kantor Ideál (prof. Karel Suchý)
- 1933 – S vyloučením veřejnosti (JUDr. Anatol Brynda)
- 1933 – Dobrý tramp Bernášek (Alois Bernášek)
- 1933 – Jindra, hraběnka Ostrovínová (učiteľ Lípa)
- 1934 – Tři kroky od těla (Tommy Fikejz')
- 1936 – Na tý louce zelený (docent Bulfínek)
- 1938 – Milování zakázáno (Tonny)
[upraviť] Scenár
- 1919 – Vzteklý ženich
- 1921 – Otrávené světlo
- 1924 – Bílý ráj
- 1924 – Chyťte ho!
- 1925 – Karel Havlíček Borovský
- 1925 – Lucerna
- 1925 – Hraběnka z Podskalí
- 1926 – Velbloud uchem jehly
- 1927 – Květ ze Šumavy
- 1933 – Dvanáct křesel
- 1933 – Dobrý tramp Bernášek
- 1938 – Pozor, straší
[upraviť] Námet
- 1919 – Vzteklý ženich
- 1920 – Gilly poprvé v Praze
- 1924 – Chyťte ho!
- 1924 – Bílý ráj
- 1925 – Karel Havlíček Borovský
- 1927 – Květ ze Šumavy
- 1933 – Dobrý tramp Bernášek
[upraviť] Texty piesní
[upraviť] Spev
- 1932 – Kantor Ideál
- 1933 – S vyloučením veřejnosti
- 1934 – Tři kroky od těla
- 1936 – Na tý louce zelený
[upraviť] Strih
- 1930 – C. a k. polní maršálek
- 1931 – On a jeho sestra
- 1932 – Kantor Ideál
- 1933 – S vyloučením veřejnosti
