Ján Slota
Z Wikipédie
| Ján Slota | |
|---|---|
 slovenský politik |
|
| Narodenie | 14. september 1953 Lietavská Lúčka |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ing. Ján Slota (* 14. september 1953, Lietavská Lúčka) je predseda a jeden zo zakladajúcich členov obnovenej Slovenskej národnej strany. Bol dlhoročným primátorom mesta Žilina (zvolený v rokoch 1990, 1994, 1998 a 2002). Vo volebných obdobiach 1994-1998 a 1998-2002 bol poslancom NR SR, predtým poslancom SNR a FZ ČSFR. Vo voľbách v roku 2006 sa znova stal poslancom NR SR.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Ján Slota sa narodil 14. septembra 1953 v Lietavskej Lúčke. Medzi jeho predkov patril Juraj Slota, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej a redaktor týždenníka Cyrill a Method. Ján Slota pochádza zo štvordetnej rodiny, narodil sa ako druhé dieťa. Jeho otec bol banský technik, matka sa v domácnosti starala o výchovu detí. Má o rok staršiu sestru, ďalšiu o tri roky mladšiu. O päť rokov mladší brat zahynul pri banskom nešťastí. Rodina Slotovcov sa sťahovala podľa toho, kde pracoval otec.
[upraviť] Emigrácia
V roku 1971 ako sedemnásťročný emigroval do Rakúska spolu s troma spoločníkmi (jeden z nich bol bývalý pohraničník), no už po štyroch dňoch sa dobrovoľne vrátil späť.[1] Po návrate do ČSSR strávil vo väzení mesiac, odsúdený bol za nedovolené opustenie hraníc na polročný podmienečný trest.
19. marca 2008 média informovali, že Slota sa podľa záznamov Štb v Rakúsku podieľal na vykrádaní áut. 14. apríla 2008 televízia Markíza odvysielala správu, že podľa Štb kradol Slota aj tesne pred útekom, keď so spoločníkmi vykradol obchod s textilom a mäsovými výrobkami v obci Koš, pričom škoda činila 24 000 Kčs. [2] Slota zverejnené informácie odmietol, Štb označil za nedôveryhodný zdroj a od televízie Markíza žiada opravu a ospravedlnenie.[3]
[upraviť] Vzdelanie
Základné školské vzdelanie absolvoval v Lietavskej Lúčke (okres Žilina) v roku 1969. Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu ukončil maturitou v roku 1972 v Prievidzi. Odtiaľ odišiel na Vysokú školu technickú - banícku fakultu, ktorú úspešne ukončil v Košiciach v roku 1977 titulom inžinier.
[upraviť] Prax
Po absolvovaní VŠT - BF pracoval ako banský technik v Banských stavbách v Prievidzi. V roku 1979 nastúpil ako absolvent na ročnú ZVS, ktorú odslúžil na letisku v Mošnove. Po ukončení ZVS krátko pracoval ako technik vo Východoslovenských kameňolomoch a štrkopieskoch. Od roku 1981 do roku 1990 bol vedúcim strediska špeciálnych činností v n.p. Prefmonta Bratislava. V rámci podniku i koncernu bol viackrát vyhodnotený ako najlepší pracovník.
Ako zodpovedný vedúci pri búracích prácach dal svojim podriadeným nesprávny pokyn, pričom pri jeho plnení vznikol na pracovisku požiar. Za ohrozenie majetku mu súd vymeral trest odňatia slobody na jeden rok podmienečne. Ďalšie svedectvo vydáva tretí trestný list, na ktorého základe stál pred prievidzským súdom už o rok znova pre rovnaký delikt, keď po jeho nesprávnom pokyne opätovne došlo k požiaru na pracovisku. Vyviazol s desaťmesačným nápravným opatrením, ktoré však zakrátko amnestovali. Oba skutky spáchal ako banský inžinier podniku Prefmonta Bratislava, kde pracoval až do revolúcie. Plus 7 dní
Po roku 1989 sa začal angažovať v politike.
[upraviť] Politická angažovanosť
Patrí medzi zakladajúcich členov obnovenej SNS. V roku 1990 bol zvolený za poslanca FZ za Slovenskú národnú stranu. V roku 1992 bol zvolený za poslanca SNR, v roku 1994 za poslanca NR SR. Bol v poradí štvrtým a najdlhšie pôsobiacim predsedom SNS po jej obnovení - od februára 1994 do septembra 1999.
V SNS sa považuje za muža návratov a záchrancu. Počas vnútrostraníckej krízy v roku 1994 vytiahol národniarov z 2,7 na 5,4 % a rovno do vlády. V roku 2001 po kríze čistiek v SNS založil nový subjekt Pravú SNS a získal s ňou o rok vo voľbách viac, než pôvodná SNS (3,72 %). Dokázal sa spojiť so svojou rivalkou Annou Malíkovou a vrátil sa opäť do vysokej politiky ako predseda zlúčenej SNS (od 31. mája 2003). V parlamentných voľbách v roku 2006 získal 11,73 % hlasov, čím predbehol svojho najväčšieho rivala SMK o 0,05 % a spolu so stranami SMER a HZDS sa stala vládnou stranou. SNS pripadli 3 ministerstvá a 7 štátnych tajomníkov.
[upraviť] Komunálna politika
Od roku 1990 pôsobil vo funkcii primátora krajského mesta. V prvých slobodných komunálnych voľbách ho v roku 1990 Žilinčania zvolili za primátora mesta Žilina, potom vyhral ešte trikrát (1994, 1998 a 2002). V prvých voľbách do Vyšších územných celkov (2001) ho zvolili za poslanca žilinského VÚC za PSNS a v druhých voľbách (2006) bol opätovne zvolený za poslanca žilinského VÚC za koalíciu: SMER-SD, SNS, ANO, HZD. V komunálnych voľbách v tom istom roku sa piaty raz uchádzal o post primátora, porazil ho však Ivan Harman (SDKÚ-DS, OKS, KDH, SF), čím ukončil jeho šestnásťročné pôsobenie vo funkcii.
[upraviť] Rodina
Ján Slota je od novembra 2004 tretíkrát ženatý. Jeho prvá žena bola maďarskej národnosti. Má troch synov, dospelých Mareka, Pavla a Jána a dcéru Sofiu (nar. 2007). Jána počas výletu v africkom Benine postihla ťažká forma malárie (november 2006) a v martinskej nemocnici bojoval o život.[4] Manželka Ľubomíra študuje popri zamestnaní právo na Univerzite Komenského v Bratislave.
Jeho otec Milan Slota zomrel v roku 2008 ako 76-ročný, keď bol od 10. februára nezvestný. V tom čase trpel občasnými výpadkami pamäte. Jeho telo bolo nájdené 29. apríla na Štrbskom Plese, pri ktorom sa našiel aj list na rozlúčku. [5]
[upraviť] Záujmy
Po závesnom lietaní na rogale získal licenciu letca na malých motorových lietadlách. Absolvuje aj kurz športového lietania a leteckej akrobacie. Obľubuje automotošport, jazdu na motorke, športovú streľbu, turistiku v prírode, jazdí na koni. Je členom poľovníckeho zväzu, Matice slovenskej, čestným členom Zväzu protikomunistického odboja, stál pri zrode Asociácie slovenských vojakov, prezident trojnásobného majstra SR futbalového klubu MŠK Žilina a majstrovského hokejového klubu MsHK Žilina.
[upraviť] Kritika
Aktivity a výroky Jána Slotu sú často považované za kontroverzné. Snáď najznámejším je jeho vyhlásenie „nasadneme do tankoch a zrovnáme Budapešť“, ktoré zaznelo na mítingu HZDS 5. marca 1999. Kritizovaný býva aj pre arogantné správanie na verejnosti alebo hrubé vyjadrovanie sa o svojich oponentoch. V poslednej dobe je nielen občianskymi združeniami kritizovaný za viaceré aktivity v komunálnej politike ([1],[2], [3],[4],[5],[6]). Na kritiku občianskych združení spravidla reaguje ich označením za absolútnu názorovú menšinu (prípadne s ďalšími nelichotivými prívlastkami).
Časť spoločnosti Slotu považuje za extrémneho nacionalistu so sklonmi ku xenofóbii. Väčšina tém, ktoré otvára, sa týkajú národnostnej politiky, kritiky Rómov a Maďarov žijúcich na Slovensku. V roku 2006 sa napr. o Maďaroch vyjadril: „Už v roku 1248 jeden franský biskup sa po návšteve Karpatskej kotliny čudoval, ako mohol pán Boh dať takú krásnu krajinu takým škaredým ľuďom. Myslel tým starých Maďarov, lebo to boli mongoloidné typy s krivými nohami a ešte hnusnejšími koňmi...“
V júni 2007 nazval Slota v rozhovore pre denník SME Veroniku Šutkovú, ktorá ho s ním robila, "špinou" a na označenie homosexuálov v ňom použil slovo "buzeranti". [7] Dostalo sa mu za to kritiky od šéfredaktora SME Matúša Kostolného i koaličných a opozičných politikov.
[upraviť] Zákon o slobodnom prístupe k informáciám
V roku 2005 získal 1. miesto v súťaži INFOčin roka - v kategórii Nepriateľský čin roka („za neustále nerešpektovanie infozákona za čo mu udelil pokuty aj Obvodný úrad v Žiline“ [8]). V roku 2003 získal 3. miesto v rovnakej kategórii.
[upraviť] Referencie
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Ján Slota
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Slota
