Funk
Z Wikipédie
| Funk | |
|---|---|
| Pôvod v štýloch: | Soulová hudba s viacerými prvkami z iných žánrov ako R&B, džez, rokenrol a psychedelický rock |
| Kultúrne pozadie: | 60. roky - USA |
| Typické nástroje: | Dychové nástroje, gitara, basová gitara, Bicie, Spev |
| Všeobecná popularita: | Najväčšia 70. rokoch |
| Odvodené štýly: | |
| Podštýly | |
| Go-go - P-Funk | |
Funk je hudobný žáner vytvorený afroameričanmi. Najznámejšími predstaviteľmi sú James Brown, The Isley Brothers, George Clinton, Earth, Wind & Fire a Kool & The Gang. Najväčšej popularite sa tešil v 70. rokoch 20. storočia, dodnes sú funkové motívy a sample využívané v iných hudobných žánroch, predovšetkým v hip hope.
Obsah |
[upraviť] Charakteristika
Predchodcom funku bol soul. Funk používa komplexnejší rytmus, štruktúra piesne je obvykle jednoduchšia. Vyznačuje sa trojštvrťovým rytmom, silnou basovou linkou, ostrou rytmickou gitarou, výraznými na rytmus orientovanými trúbkami, výraznými bicími, spievanými a kričanými vokálmi, nájdeme i vplyv afrických tónov. Dôraz sa taktiež kladie predovšetkým na tanečnosť.
[upraviť] História
[upraviť] Funk ako žáner, James Brown
Za samostatný hudobný žáner sa funk začal považovať v 60tych rokoch, predovšetkým zásluhou Jamesa Browna a jeho hitu „Papa's got a brand new bag“ z roku 1965. Medzi jeho ďalšie hity z tohto obdobia patria „Say It Loud, I'm Black And I'm Proud“ či „Give It Up Or Turn It Loose“.
Originálny spôsob hudobného vyjadrenia, špecifické rytmy a vokály, priniesené Jamesom Brownom prebrali ďalšie kapely ako Charles Wright & the Watts 103rd Street Rhythm Band alebo The Isley Brothers a pripravili cestu pre funkovú vlnu 70tych rokov. Funk zaujal miesto v afroamerickej hudbe, a zaplnil medzeru medzi rockom Jimiho Hendrixa a soulom Sly & the Family Stone.
[upraviť] P-Funk
V 70tych rokoch vniesli George Clinton a jeho dve skupiny Parliament a Funkadelic do funku vplyvy jazzu a psychadelickej hudby. Parliament a Funkadelic mali spoločných členov. Ich hudba sa so stúpajúcou popularitou začala označovať ako „P-Funk“.
Earth, Wind & Fire a Tower of Power obohatili funk o viacero prvkov, dlhšie a zložitejšie inštrumentálne sóla, perkusie, vokály. Priblížili tým funk širšiemu publiku.
Medzi známe kapely a interpretov tohto obdobia patria okrem už spomenutých aj The Commodores, War, Kool & the Gang, Betty Davis či Ohio Players.
[upraviť] 80te roky
V 80tych rokoch sa začali pôvodné nástroje funku nahradzovať „umelými“, trúbky boli zrazu nepopulárne, zvuky klasických klávesov nahradili moderné syntetizátory, miesto „funky bubeníka“ sa začali používať drum machines, pribudli syntetizátorové basy. Pionierom tohto nového štýlu bol Rick James so svojím hitom „Super Freak“ z roku 1981. Pravdepodobne najznámejším interpretom tohto obdobia je však Prince.
Medzi populárne kapely a spevákov patrili Gap Band, Zapp alebo Cameo.
Niekedy sa hovorí aj o „Electro funku“, predovšetkým v súvislosti s piesňou „Planet rock“ od Afrikaa Bambaatu. Vysamploval Kraftwerk a vytvoril nový minimalistický funk so syntetizátorovým zvukom.
[upraviť] Vplyv funku dnes
V druhej polovici 80tych rokov bol funk vytlačený novým štýlom v rámci r'n'b hudby nazvaným New Jack Swing. Viacero rockových kapiel implementovalo prvky funku do svojej hudby a vytvorili tzv. „funk rock“ a „funk metal“. Ako príklad môžeme uviesť Red Hot Chili Peppers.
Funk mal a má obrovský vplyv na zvuk hip hopu. Hip hopoví interpreti pravidelne preberajú motívy Jamesa Browna, Parliametu a Funkadelic a tieto ďalej spracúvajú a interpretujú vo svojej hudbe. V polovici 90tych rokov bola na vrchole popularity v USA vlna „G-funku“ zo západného pobrežia s predstaviteľmi ako Dr. Dre či Snoop Doggy Dogg.
Existuje taktiež veľa djov a zberateľov starých funkových platní, ktoré vychádzali ako 7palcové single.
