Budapeštianske metro
Z Wikipédie
Budapeštianske metro (maďarsky Budapesti Metró) je nosný dopravný systém budapeštianskej mestskej hromadnej dopravy. Metro v Budapešti bolo prvé metro postavené na európskej pevnine; a po metre v Londýne bolo druhé na svete. Otvorili ho v roku 1896. Spolu má tri linky, pričom štvrtá je vo výstavbe.
Celá sieť je dlhá 33 km a nachádza sa v nej 42 staníc. V pracovný deň prepraví metro okolo 1 270 000 cestujúcich. Všetky tri v súčasnosti fungujúce linky sa pretínajú v jednej prestupnej stanici – Deák Ferenc tér.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
[upraviť] Na prahu nového storočia
K vybudovaniu metra v Budapešti viedol obdobný dôvod, ktorý stál za vznikom ostatných podzemných dráh na svete, a to neúnosné preplnenie povrchovej dopravy. Andrássy út, jedna z najvýznamnejších dopravných tepien v meste, bola na sklonku 19. storočia preplnená. Jediným riešením bolo vybudovanie dnes druhej najstaršej podzemnej dráhy na svete vedúcej priamo popod Andrássy út. Linku postavila Budapeštianska železničná spoločnosť. Tá musela splniť podmienku miestnej radnice, že metro bude hotové do osláv tisíceho výročia osídlenia zeme Maďarmi v roku 1896.
Stavba prebiehala ohromne rýchlo – linku s desiatimi zástavkami o celkovej dĺžke 5 km otvorili iba po 20 mesiacoch stavby. Výstavbe napomohli vhodné geologické podmienky a pomerne nízke založenie celej trasy. Budapeštianska radnica kládla počas výstavby na železničnú spoločnosť ďalšie podmienky, ktoré sa týkali napr. stvárnenia jednotlivých staníc. Vďaka tomu má súčasná linka M1 obdivuhodnú secesnú výzdobu. Stanice sú obložené keramickými obkladačkami v bielej a hnedej farbe, vozovku podopierajú liatinové stĺpy s dekoratívnymi hlavicami.
Okrem posledného úseku pri stanici Széchényi fürdő bola trasa vybudovaná hĺbením, teda vznikla ako jeden výko ulicami, ktorý bol dodatočne zakrytý. Výška trolejového vedenia nad koľajnicami bola iba 2,30 m. Na trase premávali upravené drevené vozne, ktoré boli pôvodne postavené ako električky.
Dvadsať vozidiel, ktoré v metre premávali každý deň, sa už koncom 20. rokov nachádzalo v zlom technickom stave. Ich rekonštrukcia alebo úplná výmena bola nevyhnutná, avšak vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu Uhorska po prvej svetovej vojne nebola uskutočniteľná. K úprave vozidiel však nakoniec došlo: motory boli vymenené za silnejšie a do vozidiel boli namontované nové dvere. Okrem iného sa zmenilo aj trakčné napätie.
[upraviť] Po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne rozvíjajúca metropola už socialistického Maďarska potrebovala nové linky metra. Plány na výstavbu nových tretí existovali už z rokov, kedy bola otvorená linka prvá. Prvé plány dnešných dvoch nových liniek existovali už v roku 1942. S výstavbou za pomoci sovietskej techniky sa malo začať v roku 1950.
Nová linka, nazvaná M2, mala spojiť dve hlavné vlakové stanice, Keleti pályaudvar a Déli pályaudvar. Dokončená mala byť už v roku 1955. Avšak z finančných a ekonomických dôvodov výstavba ustala a opäť sa začalo stavať až v roku 1963. Prvý úsek so siedmimi stanicami otvorili 4. apríla 1970. Linka M2 je zároveň jedinou linkou budapeštianskeho metra, ktorá vedie popod Dunaj do Budína. So starým metrom sa stretáva v stanici Deák Ferenc tér.
V rokoch 1970 až 1973 prebehla rekonštrukcia prvej linky, ktorá zahŕňala aj výmenu vozidiel. V roku 1973 boli obe linky predĺžené: M1 o jednu stanicu do Méxikoi út a linka M2 o ďalšie štyri stanice. Obe linky dosiahli svoj súčasný počet staníc – jedenásť.
S výstavbou tretej linky sa začalo v roku 1970, pričom plány na jej výstavbu existovali už v roku 1963. Jej prvý úsek otvorili v roku 1976. V tom istom roku bolo zavedené aj farebné označenie jednotlivých liniek. Staré metro bolo žlté, druhá linka bola červená a tretia bola modrá. Pre prímestské vlaky HÉV sa začala používať zelená farba.
Južný úsek tretej linky dokončili v roku 1980, jej severný úsek sa dokončoval na etapy v rokoch 1981 až 1990.
[upraviť] Súčasnosť a výhľad do budúcnosti
Na linke M2 prebiehala od roku 2004 rekonštrukcia. Stanice Blaha Lujza tér a Kossuth Lajos tér boli opravené v roku 2004. Ďalší rok nasledovali stanice Batthyány tér, Astoria a Keleti pályaudvar. V roku 2006 sa rekonštruovali stanice Déli pályaudvar, Moszkva tér a hlavná prestupná stanica Deák Ferenc tér.
Tieto stanice sa v súčasnosti radia medzi najmodernejšie v celej sieti budapeštianskej podzemnej dráhy. Väčšina prác prebieha v letných mesiacoch. Vymieňané bývajú obklady staníc a eskalátory, ktoré majú už viac ako 20 rokov. Nakoniec budú zakúpené nové klimatizované vlaky.
V súčasnosti prebieha výstavba novej, štvrtej linky, ktorá by mala byť dokončená v roku 2009. Linka M4, označená zelenou farbou, povedie z juhozápadnej časti mesta na severovýchod, obíde tak historické centrum mesta. Prvýkrát tak pribudnú ďalšie prestupné stanice: Keleti pályaudvar a Kálvin tér. Okrem toho sa uvažuje o výstavbe piatej linky a taktiež existujú plány na rozšírenie linky metra M3 severným smerom a tiež aj na predĺženie juhovýchodného konca trasy na letisko Ferihegy. Uvažuje sa o tom, že oba tieto úseky by mohli byť otvorené do roku 2010.
[upraviť] Linky
Metro má tri linky, všetky sa stretávajú v centre mesta na Deák Ferenc tér:
- Linka M1 (5 km) bola otvorená v roku 1896. Prvý úsek viedol medzi stanicami Vörösmarty tér v centre mesta a Széchényi fürdő. Dráha niesla meno „Millenniumi Földalatti Vasút“ (slov.: Miléniová podzemná dráha). Po viac ako osemdesiatich rokoch, v roku 1973, bola linka rozšírená po Mexikói út. Táto linka je podstatne kratšia ako M2 a M3.
- Linka M2 (10 km) smeruje z východu na západ, pričom spája dve hlavné budapeštianske železničné stanice: Déli pályaudvar a Keleti pályaudvar. Výstavba linky začala v 50. rokoch. Prvý úsek medzi Deák Ferenc tér a Őrs vezér tere bol otvorený až v roku 1970. Zvyšok trasy medzi Deák Ferenc tér a Déli pályaudvar otvorili v roku 1972.
- Linka M3 (18 km) spája sever mesta s juhom na peštianskej časti mesta. Smerom z juhu, od stanice Kőbánya-Kispest, sú všetky stanice podzemné. Prvá časť trasy Deák Ferenc tér – Nagyvárad tér bola otvorená v roku 1976. V roku 1980 bola trasa rozšírená ďalej na juh do stanice Kőbánya-Kispest. Od 80. rokov sa linka predlžovala ďalej na sever: Lehel tér (1981), Árpád híd (1984) až po Újpest-Központ v roku 1990.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budapeštianske metro
[upraviť] Externé odkazy
- Budapeštiansky dopravný podnik - maďarsky anglicky
- Fotografie z metra
- Budapest Metro Gallery (obrázky staníc pred rekonštrukciou)
- Stránky o novej trase M4 - maďarsky anglicky
- METROS (maďarsky)
- Mapa verejnej dopravy v Budapešti
- Mapa verejnej dopravy v Budapešti (2)
| Metrá v Európe a v okolitých štátoch |
|---|
|
Stredná Európa: Berlín • Budapešť • Praha • Serfaus • Varšava • Viedeň Západná Európa: Antverpy • Amsterdam • Bielefeld • Brusel • Charleroi • Frankfurt • Haag • Hamburg • Hannover • Kolín • Lausanne • Lille • Londýn • Lyon • Mníchov • Norimberg • Paríž • Rennes • Rotterdam • Rouen • Porýnie • Stuttgart Južná Európa: Alacant • Atény • Barcelona • Bilbao • Catania • Janov • Lisabon • Madrid • Marseille • Miláno • Neapol • Palma • Porto • Rím • Sevilla • Toulouse • Turín Severná Európa: Glasgow • Helsinki • Kodaň • Newcastle • Oslo • Petrohrad • Štokholm Východná Európa: Bukurešť • Dnepropetrovsk • Charkov • Kazaň • Kryvyj Rih • Kyjev • Minsk • Moskva • Nižnij Novgorod • Samara • Sofia • Volgograd Euroázia: Ankara • Baku • Bursa • Istanbul • Izmir • Jerevan • Afon Čyc • Tbilisi • Severná Afrika: Alexandria • Alžír • Káhira • Tunis |
